Eddie Lacy
Mistr
Poèet pøíspìvkù : 25
Join date : 02. 09. 14
 |  Předmět: Eddie Lacy  Fri Oct 10, 2014 4:41 pm | |
| V tomto topiku budem spisovať svoje tréningy na zlepšenie schopností. | |
|
Eddie Lacy
Mistr
Poèet pøíspìvkù : 25
Join date : 02. 09. 14
| | Předmět: Re: Eddie Lacy Fri Oct 10, 2014 5:15 pm | |
| - Výdrž(2):
Dorazil som na miesto, kde som trénoval takmer vždy, keď som sa chcel v niečom zlepšovať. Ako vždy som sa hlavne zameriaval na svoju fyzickú a psychickú výdrž, keďže v boji som sa spoliehal na to, že toho vydržím viac, ako môj protivník. Spolu so mnou tu bolo ešte ďalších pár ľudí, ktorí mi budú pri tomto tréningu asistovať. Na tomto mieste teraz netrénoval nikto iný než ja, lebo som si ju zaobjednal, predsa to bol tak trocha špeciálny tréning. Zamieril som k prvému stanovišťu, kde som si na seba dal vestu, ktorá mala okolo 20 kilogramov. Nebol som nejako špeciálne silný ale to nevadilo, predsa len som sa potreboval zničiť čo najviac, aby som mohol trénovať nad svoje limity. Potom som sa postavil na bežiaci pás na ktorom som začal behať. Začínalo to mierným poklusom, ktorý trval asi takých 5 minút na rozohriatie a potom sa to po každej minúte zvyšovalo až na moju maximálnu rýchlosť, ktorú som vedel, že zvládnem. Bolo to už predtým nastavené na moje parametre, takže som sa nemusel báť, že tomu nebudem stíhať. Tou najvyššou rýchlosťou som bežal hodnú chvíľu až po kým som takmer nevypľuj svoje pľúca a pred sebou som nevidel takmer čierno. Len toto bolo poriadne namáhavé ale akosi som to dal. Čakala ma pár minútová prestáva ktorú prestrie-dal ring do ktorého som vkročil. Na každom rohu bol poriadne nabúchaný chlapík, ktorý mal na rukách bandáže, aby ma tie rany nezložili prirýchlo. Ja som sa postavil do stredu a oni sa priblížili a v tom sa začal ten boj. Každý z nich sa ma snažil trafiť kamkoľvek mohol. Bolo jedno, či to bolo brucho, tvár, ľadviny, alebo hruď v tomto tréningu išlo o to, aby ma zocelili na čo najvyššiu možnú hranicu. Pravda že som sa pri tomto ešte snažil vyhýbať a rukami som im keď tak odkláňal ich údere. Pravdaže som ich príliš vykryť už v tomto stave nedokázal, lebo ten beh ma zmohol dostatočne na to, aby som utŕžil čo najviac rán. Vedel som, že po tomto tréningu budem celý boľavý a doráňaný a že v hlave mi bude trieskať, ako o závod. Na tom ale príliš nezáležalo, chcel som sa zlepšiť čo najviac a to potrebovalo drastické metódy. V tom ringu som vydržal vyše hodinu ale myslel som si už asi po trištvrte hodiny, že odpadnem a skôr sa mi zdalo, že tí chlapi mali skôr dosť, ako ja sám a to som nakladačku dostával ja a nie oni, predsa len ja som sa ich ani raz nedotkol, lebo som ani nesmel. Nastala ďalšia prestávka ale tentoraz už 10 minútová, aby som sa mohol poriadne zregenerovať. Normálne by som stuhol, ak by som si len tak sadol ale ja som si sadol do tureckého sedu a úplne som sa uvoľnil, predsa len som ovládal techniku, ktorá by mi mala dodať, čo najviac energie v krátkom čase, aby som mohol pokračovať. Po tých 10 minútach som vstal a už bola po celom obvode pripravená dráha, ktorú som mal prejsť. Rozbehol som sa z prvého rohu a mal som dobehnúť až do štvrtého ale nie len raz. Popri tom tam boli rôzne prekážky, ktoré som musel podliezať, preskakovať alebo dokonca jednu z nich som musel aj zničiť a oni ju každý krát nahradili. Pri konci proti mne vyskočil jeden z ľudí, ktorí ma tu trénovali a snažil sa mi zasadiť nejakú nepeknú ranu, ja som sa samozrejme bránil a podarilo sa mi ho kotúľom oklamať a pokračoval som tak v ceste. Touto dráhou som si musel ešte veľa kráť prejsť a vždy bolo každým kolom ťažie sa dostať cez poslednú prekážku a to cez toho človeka. Pri poslednom koliesku som si myslel, že už to mám za sebou ale stalo sa to, že ja som dostal poriadny úder na solar a hneď na oko, takže ma tým vyradil a ja som ostal ležať v bezvedomí. Je pravda, že som nedokončil tréning aj keď ma čakalo posledné kolečko ale to sa niekedy stávalo, predsa len o týchto tréningoch, ktoré som podstupoval som vedel len ja a ľudia, ktorí tu boli so mnou. Oni ma odpratali do vedľajšej miestnosti, kde mi ošetrili rany a nechali ma tam odpočívať. Vždy keď som sa zobudil som bol celý ubolený ale aj tak som si musel dať ešte sprchu a až potom som sa odtiaľ mohol pobrať.
| |
|
