Cornelia Shadow
Poèet pøíspìvkù : 1
Join date : 02. 07. 14
![Cornelia Blackwood [EXPERT] Empty](https://2img.net/i/empty.gif) |  Předmět: Cornelia Blackwood [EXPERT] ![Cornelia Blackwood [EXPERT] I_icon_minitime](https://2img.net/s/t/19/21/17/i_icon_minitime.gif) Tue Sep 09, 2014 3:52 pm | |
| CORNELIA BLACKWOOD
Prezývka : Corny, Fallen Angel
Vek : 21 rokov
Krajina : Francúzsko
Hodnosť : Expert CHARAKTER  Cornelia. Na prvý pohľad nevýrazná osoba, ktorá pôsobí ako niekto, kto sa nerád zapája do spoločnosti. Zdanie klame, pretože Corny je veľmi spoločenský človek, ktorý nemá rád samotu, česť výnimočným situáciám, kedy radšej trávi čas na nejakom peknom mieste osamote, zababraná do premýšľania. Je to človek, ktorý sa nebojí vyjadriť svoj vlastný názor a nerada sa podriaďuje pravidlám, skôr sa riadi známym citátom – „Pravidlá sú na to, aby sa porušovali.“ Možno je trochu takej rebelantskej povahy, ale to patrí k jej výberu hudby, je to taká metalová duša. Vie byť poriadne drzá, v jej charaktere nechýba ani štipka agresivity, ktorá sa prejaví kedykoľvek jej niekto robí zle alebo ju nejako slovne napáda, nebojí sa proti niekomu zdvihnúť päste a zmlátiť ho. Corny je často ako žena podceňovaná, chlapi sa jej zväčša neboja, ale kop medzi nohy a následná päsť do huby ich prinúti zmeniť názor. Uštipačných poznámok má snáď milión a často krát sa zdá, že im niet konca kraja. Odkiaľ to všetko naberá, ťažko povedať, Corny to často zvaľuje na svoju babku, ktorá sa údajne vždy vyjadrovala vulgárne, ale kto by jej to veril, že? Vulgárna babka? To snáď ani neexistuje!
Napriek tomu, že sa Corny zdá ako rebel, v skutočnosti je to človek milej a priateľskej povahy, možno trochu nedôverčivý, čo sa odráža i na správaní k cudzincom, ku ktorým môže byť občas až taká nevrlá a drzá, ako náhle však spozná, čo je dotyčný zač, jej správanie sa rapídne zmení. Bohužiaľ, je to ten typ človeka, ktorý ak sa niekoho upne, je nemožné zbaviť sa jej. Zväčša je schopná znášať akúkoľvek bolesť, kritiku, nadávky, čokoľvek zlé, len aby mohla s dotyčným byť, je to tak trochu zaslepená naivka, ktorá vždy hľadá chybu v sebe, nie v druhých, hoc za to sama nemôže a má s tým len málo spoločného.
Rada pomáha druhým, ak môže, ak však ju niekto požiada o to, aby ho previezla na motorke, môže sa pripraviť na rázne odmietnutie a vražedný pohľad. Svoju motorku nadovšetko miluje a vyslovene neznesie, ak sa jej dotýka niekto iný než ona sama. Ak uvidí, nejakého cudzinca pri akomkoľvek fyzickom kontakte, je schopná si normálne vziať krompáč a ísť ho umlátiť do smrti. Tak teda, pozor na to.
Corny priam miluje vtipy, sama je tak trochu crazy a psycho, čo je vidieť už len na výrazoch, ktoré hádže do fotoaparátu, jednoducho, nepohrdne žiadnym vtipom a sama je pre každú srandu. Často sa u nej prejaví i jej detská stránka, preto sa nedivte, keď vás trebárs začne mlátiť s vankúšom, naháňať vás s vedrom či hadicou. Je to jednoducho človek optimistickejšej povahy, s neustálym úsmevom na perách a pozitívnou aurou, ktorou sa snaží nakaziť každého okolo. Práve vďaka nej mnohí ľudia v jej okolí zmenili názor na metalistov, o ktorých si mysleli, že to sú len masoví vrahovia, bažiaci po krvi, a zarytí satanisti, používajúci ľudí ako obete, cynické tvory bez jedinej pozitívnej vlastnosti.
OBĽÚBENÉ Corny má na počudovanie mnoho obľúbených vecí. Medzi prvé priečky sa jednoznačne radia motorky, hlavne tie športové, či napríklad čokoláda, ktorou sa jednoducho musí napchávať každý deň. Iné ženy by sa zjavne báli o svoju váhu, také starosti Corny ale nemá, pohyb jej totiž nechýba. Možno sa ešte pýtate, čo by ešte mohla obľubovať. Jednoznačne zvieratá, najmä psy, mačky, hady, pavúky, kone a podobne, je toho veľa. Avšak neexistuje jediný druh zvieraťa, ktorým by Corny pohŕdala alebo sa ho nebodaj bála. V tomto sa výrazne od ostatných indivíduí rovnakého pohlavia líši.
Corny nachádza lásku i v gitarách, najmä v elektrických, jednu dokonca vlastní a vďaka krúžku sa na nej naučila výborne hrať. Nepohrdne ani nad akustikou, predsa niet nad noci strávených v tesnom kruhu pri ohni, brnkajúc si nejakú melódiu sprevádzanú skupinovým spevom. Zbožňuje čiernu a tmavo červenú farbu, čierne ruže a knihy, nad ktorými trávi veľa voľného času, ak nemá nič iné na práci. Miluje čučoriedky, ich vôňu, dážď a vôňu asfaltu po ňom. Ak ju chcete potešiť, jednoznačne jej kúpte citrónovo mangovú zmrzlinu, možno nejakú knihu o egyptskej mytológii či prípadne tričko s nejakou jej obľúbenou kapelou. Corny je ale v tomto ohľade veľmi skromný človek, nepotrebuje nič, jediné, čo jej stačí, je pozitívna nálada a úprimný úsmev.
NEOBĽÚBENÉ V prvom rade by som tu chcela spomenúť určitý okruh ľudí, namyslených, arogantných, egoistických a cynických, ktorých Corny veľmi nemusí a kedykoľvek má možnosť vzdialiť sa od nich, s radosťou to urobí. Mnoho krát sa i stávalo, že s takýmto debilom, ako ich nazýva, sa pochytila a neraz to končilo bitkou. Corny si nikdy nenechala skákať po hlave a urážať nejakým parchantom, ktorý si myslí, že mu patrí celý svet a všetci sa mu budú klaňať. Vyslovene nenávidí ružovú a fialovú farbu, tyranov zvierat, predsudky a vanilku, na ktorú je alergická.
Nemá rada ani príliš tvrdý alkohol či cigarety, nie je fačiarka, možno tak maximálne pasívna, keď sa nachádza v okolí človeka, ktorý to ma takpovediac rád, ďalej príliš mladé dievčatá, ktoré sa snáď cítia ako dospelé ženy a tak sa i správajú, a príliš prevoňané fifleny.
ŽIVOTOPIS![Cornelia Blackwood [EXPERT] B7057bnpn](https://2img.net/h/www.imagehosting.cz/images/b7057bnpn.png) Nepochádzam z Francúzska, ako sa mnohí domnievajú, aj keď moje celé meno vraví niečo úplne iné. Narodila som sa v Nórsku, v jednej z najmenej ľudskou rukou zasiahnutých krajín. Obrovské lesy, dobrá finančná situácia. Mojim rodným miestom bola malá dedinka, takmer celá obklopená lesmi. S výnimkou útesu vedľa mora, neďaleko ktorého sme bývali. Krásne miesto, kam som sa ako malá chodievala hrávať. Pamätám si ešte na tie časy, keď mojim jediným problémom bolo to, že nemám čím nakŕmiť svojho plyšového vlka. Nikdy som nebola ako iné dievčatá a k bábikám som sa ani nepriblížila. Chcela som zvieratá. Draky. Vlkov. Čokoľvek, čo nevyzeralo ako človek, ale bola to napodobnenina niečoho živého. Neprejavovalo sa u mňa ale nič. Žiadna známka nejakej nadľudskej schopnosti, s ktorou by som snáď mohla ohroziť nejeden ľudský život. Mama ale vedela, že nie som tak úplne normálna. O jej schopnosti som ale nevedela do svojich šiestich rokov, kedy sa konečne rozhodla mi ju ukázať, aj napriek tomu, že môj mozog a logické myslenie nie je na toľko vyvinuté, aby som to dokázala úplne pochopiť. A predsa. Predsa ma musela na to pripraviť.
„Sľúb mi, že sa nezľakneš. Neublížim ti. Neutekaj nech sa udeje čokoľvek, dobre?“ Prehovorila ku mne mama, keď ma zaviedla za kraj lesa, trochu hlbšie, aby nás nikto nevidel. Bola som zmätená, rozhliadala som sa okolo. Na počudovanie mi ale toto miesto neprinášalo strach, nebolo mi to cudzie, skôr som mala pocit, že toto je môj domov.
„Áno, mami.“ Tichým hláskom som súhlasila. Mama sa na mňa povzbudivo usmiala a trochu sa vzdialila. Bola som zvedavá, čo také mi chce ukázať? Nebála som sa. Nemala som prečo. V mame som mala dokonalú dôveru, verila som, že mi nič neurobí, aj keď som nechápala prečo.
„Prosím, pamätaj na to, čo si mi sľúbila, dobre?“
„Uhm.“ Kývla som súhlasne hlavou, zvedavá, čo sa stane. Nevedela som, čo od nej čakať. Nejaký prísne tajný čarovný trik?
Mama privrela oči a niečo šepla. Nerozumela som tomu slovu, ako keby bolo vyslovené v inom jazyku. Najskôr sa nič nedialo, cítila som, že počiatočné vzrušenie sa pomaly mení na sklamanie. V tom ale...Okolo mamy sa pod náporom vetra rozvírilo hnedasté lístie. Bola som svedkom toho, ako sa jej telo mení, skrúca a...V zlomku sekundy predo mnou stál vlk. Veľký, uhľovo čierny vlk. Nechápala som to. Ale nebála sa. Nebojácne som sa priblížila a vypúlenými, prekvapenými očami som k nemu natiahla ruku. V jeho očiach som zbadala starý dobrý výraz mamky, vedela som, že je to vážne ona. Len v inej forme.
„Úžasné.“ To bolo jediné, na čo som sa vo chvíli, keď sa moja malá rúčka s tenkými, krátkymi priblížil ku mne, na čo som o trochu cúvla a jemne sa ňufákom dotkol môjho nosa. Rozosmiala som sa, pretože ma to pošteklilo.
Mama si odrazu ľahla na brucho. Pochopila som, čo chce, preto som sa usalašila na jej chrbte a nechala sa niesť hlbšie do lesa, užívajúc si ten úžasný pocit. Moja mama je vlčica. Myslela som, že sa môže meniť len na tú jedinú formu, mýlila som sa. Trochu som sa prekvapila, keď som odrazu sedela nie na vlkovi, ale na ešte väčšom a mohutnejšom tigrovi, ktorý hlasno zareval a pridal na rýchlosti. Úžasný deň, ktorý mi vyčaroval úsmev na perách. Takto som sa dozvedela o mágii, i keď som jej spočiatku nechápala, nevedela som ako funguje, ale len čo som trochu vyrástla, pochopila som.
 Je zvláštne zistiť, že mágia, alebo skôr vnútorná energia Chi, ozaj existuje. Zistenie, že sa nenachádza len v rozprávkach, bolo pre mňa prekvapujúce, a zároveň fascinujúce, rovnako ako zistenie, že koluje aj vo mne. Mama mi vysvetlila, ako to vlastne je. Že i ja mám v sebe zviera, vďaka ktorému môžem meniť svoju ľudskú formu na zvieraciu a využívať jej výhody, ako sa mi zachce. Oboznámila ma s výhodami i nevýhodami. Vedela som, že to nebudem mať jednoduché. To nemá nikto. Hlavne nie ten, ktorý musí viesť boj proti svojmu vlastnému druhému ja. Údajne sa pokúsi ovládnuť ma, získať nado mnou kontrolu, aby sa tak mohlo oslobodiť z okov mojej nadvlády. Zvláštne. To čo sa spočiatku zdalo ako úžasná vec, sa rýchlo zmenila na nočnú moru, ktorá ma prenasleduje až dodnes. Darmo sa teším slobode v akejkoľvek zvieracej forme, keď ma zužuje strach zo straty kontroly nad svojim telom. Ale to je zatiaľ niečo, čo ma do veku desiatich rokov absolútne netrápilo. Len čo som ale ten desiaty rok dovŕšila, všetko sa to zmenilo. Nemohla som sa sústrediť v škole, nebola som schopná zreteľne vnímať a prijímať informácie, často ma bolievala hlava a neraz ma prenasledovali silné horúčky, ktoré prekračovali 40°C. Boli to krušné časy, ktoré mi vháňali do mysle predstavy, že snáď umieram. Neraz som mala pocit, že snáď vypotím dušu, že mám možno nejakú smrteľnú chorobu. Ani vo sne by ma nenapadlo, že sú to počiatočné príznaky mojej schopnosti, kedy sa moje zvieracie ja prebúdza a moje telo sa pripravuje na prvú premenu, ktorá bude...Kto vie kedy. U každého jedinca pochádzajúceho z našej pokrvnej línie to je individuálne, vždy sa to ale prejavuje samo.
„Viem, čo ti je.“ Prehovorila mamka, sediaca na kraji mojej postele vedľa ustarosteného otca, držiaca ma za ľadovo studenú ruku. „Už nepochybujem o tom, že sa u teba začína prejavovať tvoje druhé ja, Corny.“
Pozrela som na ňu unavenými očami, pod ktorými sa črtali výrazné tmavé kruhy. „Budem sa vedieť...Tak meniť na vlka...Ako ty?“ Otázka, ktorú som vyslovovala len ťažko. Privrela som oči, pretože sa mi zarútila hlava, a opäť ich otvorila, keď to prešlo. V ústach som cítila sucho. Svoj smäd som ale nemohla uhasiť, darmo som pila vodu.
Mama sa na mňa povzbudivo usmiala a stisla mi ruku. „Áno.“ Prikývla a druhú ruku presunula na moje líce. „Viem, ako sa cítiš, čaká ťa ešte veľa trápenia. Toto je len začiatok, ale...Ver mi, že výsledok stojí za to. Zvládneš to, cítim to, veríme v teba, ja i ocko, ba dokonca celý náš rod.“ Jej úsmev na perách sa o čosi rozšíril. Bol pre mňa ako svetlo v tme, vďaka mojej úžasnej matke som našla silu i odvahu. Jej slová ma upokojovali a nesmierne mi pomáhali.
„Budem sa môcť...Zmeniť...Aj na draka?“ Otázky som zo seba ťahala dlho, ale podarilo sa mi to. Nebolo jednoduché rozprávať, keď ma pri každej vydanej hláske rozbolelo hrdlo.
Mama sa zamyslela. Možno si nebola istá tým, čo odpovedať. „Myslím, že je to možné, ale to jedného dňa zistíš ty sama, až objavíš všetky formy, na ktoré sa budeš môcť meniť. Ale pamätaj na to, že sa nesmieš nikdy vzdať. Do tvojho istého veku tu budem s tebou, ale potom, až pôjdeš na školu určenú pre takých ľudí ako ty do Francúzska, si budeš musieť vystačiť sama.“ Musela ma oboznámiť s tým, čo ma čaká. Trochu som posmutnela. Nechcela som svojich rodičov opustiť. Nikdy.
„Bude to najlepšie riešenie, stále však budeme s tebou a vedz, že občas nás budeš môcť navštíviť, rovnako ako my teba.“ Po dlhej chvíli sa ozval otec. Doteraz bol ticho, neprehovoril ani raz, len počúval. Otec nemal žiadnu schopnosť, bol to obyčajný bankový pracovník, ktorý ale zarábal slušnú čiastku. Uživil tak celú našu domácnosť, mama do roboty nechodila, pretože sa musela už o mňa starať. Najmä v tomto období.
S týmto som súhlasila. Tak predsa od nich nebudem úplne odlúčená. Tešilo ma to. Trochu.
„Mali by sme ťa už nechať oddýchnuť si, najprv ale prehĺtni túto tabletku, zmierni ti to tvoje trápenie. Tak, dobrú noc, zlato.“ Mamina ruka pustila tú moju studenú, a s milým úsmevom na perách zmizla i s ockom z tejto izby. Nechala ma tu samú, našťastie mi ale nezhasla lampičku a nezabudla mi podať môjho plyšového vlka, s ktorým som sa nikdy nebála. Takto som sa mohla ponoriť do sveta snov, sveta mimo reality, kde som sa toľko netrápila.
 Po mesiaci všetky príznaky zmizli. Nemala som už žiadne horúčky, závraty, sucho v ústach. Nič. Odišlo to a už sa nevrátilo. Zo začiatku bolo ale pre mňa ťažké sa zmieriť s tým, že sa v mojom vnútri prebudilo niečo, čo mi bude spôsobovať veľké problémy, ale zároveň vďaka čomu získam veľkú moc a silu. Najprv sa ale nič nedialo, môj život bol ako predtým, ničím neodlíšený. Ako náhle som však v hlave začula podivný, agresívny hlas, všetko sa zmenilo od základov, rovnako ako moje podivné správanie, ktoré sa zmenilo zo dňa na deň. Ako keby som to už nebola ja. Bola som agresívna, kričala som a papuľovala, kedy sa dalo a nie, nebolo to spôsobené pubertou. Vtedy som mala sotva trinásť rokov. Môj prospech v škole sa výrazne zhoršil. Mama si to všimla, ale omnoho skôr. Dávno predtým, než ten podivný hlas začal mať na mňa vplyv. Nemohla ale urobiť nič, čím by mi priamo dopomohla. Len ma povzbudzovať.
„Corny, upokoj sa. Prosím. Spomeň si na to, kto skutočne si, uvedom si, že takto sa v skutočnosti nesprávaš. Musíš to ovládnuť. Musíš!“ Mama so zúfalým výrazom v tvári mnou rukami triasla, zároveň ma nimi držala od seba ďalej, pretože som na ňu cerila maličké tesáky.
Bolo vidieť, ako bojujem sama so sebou. Tesáky sa zasúvali a opäť vysúvali. Mala pravdu. Nebola som to ja. Nikdy som sa takto nesprávala. Ťažko sa ale odolávalo niečomu, čo bolo mojou súčasťou, o ktorej som vedela od svojich desiatich rokov.
„Viem, že sa ti to podarí. Musíš bojovať, za každú cenu, spomeň si na svoje pekné zážitky, kamarátov, uvedom si, že nikomu nechceš ublížiť. To, čo sa ťa snaží ovládnuť, je zlé Corny, a pokiaľ mu neukážeš svoju silu a neprinútiš ho podriadiť sa tvojej vôli, tak bude koniec! Drž sa, za každú cenu, viem, je to ťažké, ale ty to zvládneš. Viem to. Pamätáš, ako som ti o tomto hovorievala, keď ťa trápili tie horúčky? Pýtala si sa ma na to, či sa môžeš zmeniť na vlka. To možno budeš môcť, až to ovládneš, rozumieš? Musíš si stanoviť cieľ, za ktorým pôjdeš nech sa deje čokoľvek. Nechcela si snáď okúsiť tú voľnosť v lese? Splynúť s ostatnými zvieratami, rozprávať sa s nimi? Nechcela si sa preháňať po voľných priestranstvách a lúkach na štyroch labách pri splne mesiaca? Tak teda bojuj, Corny, bojuj. Pre mňa, pre seba, pre tvoje sny.“ Jej slová na mňa pôsobili ako studená sprcha. Tesáky sa zasunuli späť do ďasien a ja som sa upokojila. Zhlboka som dýchala a len čo ma mama pustila, skĺzla som po stene na zem a prázdny pohľad som zabodla do protiľahlej steny.
„Č-čo sa to deje mami?“ Z mojich úst vykĺzla tichá otázka. Chcela som vedieť odpoveď, prečo sa to deje. Vedela som, že sa ma snažila tá beštia ovládnuť, ale prečo? Prečo to robila, keď bola súčasťou mojej osobnosti?
Mama si prisadla ku mne a s rukou okolo môjho pravého ramena ma pritiahla k sebe. „Zvieratá, predovšetkým tie divoké potrebujú voľnosť, Corny. Rovnako ako zviera vo vnútri teba, ktoré sa jednoducho nechce podriadiť a je preňho omnoho lepšou možnosťou nadvláda nad tvojim telom, než podriadenie sa a počúvanie tvojich príkazov na slovo.“ Vysvetlila mi láskavým tónom a pobozkala ma na moje mokré čelo. Bola som spotená, vzpieranie sa mi dalo väčšiu námahu, než som si myslela.
 Nemohla som už viac ostať doma. Bola som príliš nebezpečná, pre seba i svoje okolie. Nevedela som zatiaľ meniť svoju formu v zvieraciu, za to som sa až často stretávala so svojim druhým ja, ktoré sa snažilo získať nadvládu nad mojim telom mnohými spôsobmi. Ak to nešlo po zlom, tak po dobrom. Aspoň týmto sa zviera riadilo. Nikdy, ani len na krátky okamih, som neprestala bojovať. Nikdy sa mu nepodriadim. Tesne pred svojimi pätnástimi narodeninami som opustila dôverné miesto, domov, kde som toho toľko zažila a vyrazila na novú školu do Francúzska. Po francúzsky som jakž takž vedela, mama ma už v desiatich prihlásila na kurzy francúzskeho jazyka, kde som sa naučila aspoň základ a nejako som sa už bola schopná s ostatnými dorozumievať. Sem tam som trepla nejakú hlúposť, ktorá nedávala žiadny zmysel, ale who cares. Moje schopnosti na tejto škole začali rozkvitať, profesori špeciálne pre mňa vymysleli nový spôsob výučby a tréningu. Potrebovala som to. Museli sa prispôsobiť mojim potrebám, aby som mohla plne ovládnuť svoju schopnosť a podriadiť si zviera. Mnoho krát ale nastala nepríjemná situácia, kedy som vyšla spod kontroly. Uspali ma a upokojili. V istom ohľade účinná možnosť. Na svoju prvú premenu si veľmi nepamätám, viem ale, že to bolo veľmi bolestivé a nepríjemné. Predstavte si, čo človek musí prežívať, keď sa mení na niečo iné, niečo menšie. Viem aj to, že som sa premenila na mačku, ktorá patrila k premene prvého stupňa.
Od tejto udalosti sa môj život zmenil. Rapídne. Zlepšila som sa, oveľa. Profesor, ktorý dohliadal na tréning ešte ďalších dvoch študentov (spoločne sme tvorili akýsi tím), mi dopomohol k ovládnutiu mojej zvieracej osobnosti. Ani si neviete predstaviť, aká som bola šťastná, že sa mi tak nesmierne darí. Vtedy som mala už približne sedemnásť rokov, pokiaľ si dobre pamätám. Stalo sa ale niečo, čo ani jeden z nás nečakal. Vzhľadom k tomu, že sme spolu trávili veľmi veľa času, vzťah žiak - učiteľ sa zmenil na vzťah milostný. A to bolo neprípustné. Niečo takéto nebolo zakázané len na školách obyčajných ľudí, ale aj tu. Stretávali sme sa, potajme. Neviem ale, čo som si vtedy myslela, ešte ani teraz sa mi nechce veriť, že som bola tak naivná. Nathaniel bol nehorázne pekný a nejedna študentka po ňom pokukovala. Bola som príliš slepá. Mojou jedinou chybou vtedy bolo, že som dôverovala a videla som svet rúžovo. Čo som ale mala robiť, keď zo mňa vytrénoval jednu z najlepších žiakov druhého stupňa a zlepšil moju schopnosť bojovať na blízko? Dopomohol mi k ovládnutiu svojho druhého zvieracieho ja. Pri ňom som bola krotká ako baránok. Pamätám si, ako mi šepkal do uška, že ma miluje a navždy bude, že som jeho jediná, prvá i posledná. Verila som mu, ja hlupaňa som mu verila. Náš vzťah bol ale príliš krásny, aby to bola pravda. Čoskoro som zistila, čo je zač... „AKO SI MOHOL?! JA HLUPAŇA SOM TI VERILA!“ Kričala som uprostred parku, mimo školy, na muža, ktorý sa ku mne pomaly približoval. Nevravel nič, len mlčal.
„Milovala som ťa, Nath, a ty...Ty...“ Rozplakala som sa, padla som na kolená a ruky si zaborila do vlasov. Cítila som sa hrozne, bola som sklamaná, podvedená, nahnevaná, zlomená a smutná. Práve som pochopila, ako dokáže byť svet hnusný.
„Je mi to ľúto, Corny, ale inak to nešlo. Predtým ale, než ťa zabijem, mala by si vedieť jednu vec...“ Kľakol si ku mne, pričom som sa naňho šokovane dívala. On ma chcel zabiť?! Prudko som sa od neho odstrčila a vyhla sa jeho ruke, ktorá sa po mne načahovala. „Vysvetlím ti aspoň, ako to bolo.“
Cítila som, ako mi zoviera tie kúsky srdca, ktoré mi ešte ostali, od strachu. Nevedela som prehovoriť, len som sa naňho nemo dívala, a pomaly, ale isto bledla. Bola hlboká noc, nikto tu v okolí nebol, kto by mi mohol pomôcť.
„Tu ti nikto nepomôže, drahá Corny. Schválne som ťa vždy vodil sem, zjavne si si myslela, že za účelom romantiky a súkromia.“ Odfrkol si a jemne zavrtel hlavou. „Nepokúšaj sa premeniť, drahá mačička ti nepomôže. Nemáš na mňa, kedykoľvek ťa porazím.“ Posmešne sa na mňa zaškeril a naklonil hlavu na stranu. Videla som na ňom, že sa vyžíva v mojom strachu.
„A-ale...P-prečo?“ Vytiahla som zo seba trasúcim hlasom otázku, srdce mi bilo ako šialené. Bola som v slepej uličke. Už nebolo úniku. Toto zjavne boli moje posledné chvíle života. A to som toho chcela ešte toľko zažiť.
„Ani si nevieš predstaviť, čo vás všetkých čaká. Bol som vyslaný sem, na ťažkú misiu, ktorou bolo infiltrovanie sa do vašej školy, na rozkaz mocností, o ktorých nemá nikto z vás ani šajnu. Mojou úlohou malo byť zbieranie informácií, ty si bola vhodná obeť. Bola si tak ľahko manipulovateľná, robila si všetko len preto, aby som si ťa všimol a venoval sa ti. Naivná tínedžerka.“ Odpľul si na zem, a uprel na mňa tie svoje krvavo červené oči. „Nikdy som ťa nemiloval, ale po vzhľadovej stránke si sa mi vždy páčila, výrazne si sa od ostatných odlišovala.“ Nemohla som uveriť tomu, čo počujem. Takže on ma po celý čas využíval, ťahal zo mňa informácie a ja som bola tak hlúpa, že som mu na to skočila? Čo som to urobila?! Zapredala som vlastnú školu, len kvôli láske k nemu!
Rozplakala som sa ešte viac. Bola som monštrum, ktoré si nič nezaslúžilo, bolo zbytočné a nepoužiteľné. Ľahko manipulovateľné. Nezaslúžila som si nič viac, než smrť. Ale. Niečo som si uvedomila. Spôsobila som nehorázne škody a stala som sa nič netušiacou obeťou, ktorá vyzradila niečo, čo nemala. Ak mám dnes zomrieť, tak len po náprave. Vezmem ho na druhý svet so sebou.
„Využíval som aj tvoje kamarátky, ale len k telesnému pobaveniu. Ani si nevieš predstaviť, koľko som ich počas nášho „vzťahu“ pretiahol.“ Uškrnul sa a postavil sa na nohy. „Tákže, tvoja posledná chvíľa nastala. Máš nejaké posledné želanie?“ V rukách sa mu objavila ohnivá guľa.
Pozrela som sa naňho pohľadom, plným nenávisti a zloby. Za toto ešte zaplatí! „ZABIJEM ŤA!“ Toto slovné spojenie sa ale v tej chvíli zmenilo na nezrozumiteľné vrčanie, patriace medveďovi, ktorý okamžite skočil po prekvapenom nepriateľovi. Premena tretieho stupňa. Bolo to prekvapujúce, pretože to zväčša šlo postupne, ale podľa maminých slov sa občas stala výnimka. Kedy sa dotyčný premení na zviera napríklad tretieho stupňa, pričom ešte neoplýval premenou stupňa druhého, respektíve sa zatiaľ uňho neprejavila. Údajne to zväčša nastáva, keď je daný človek v smrteľnom nebezpečenstve.
Bol to tvrdý boj. Nath sa musel vysporiadať s mojim neustálym menením podoby z medveďa na mačku a podobne. Napriek tomu, že som ho spôsobila škaredé poranenie na stehne a niekoľko narazených rebier, som bola ja tou porazenou. Zasiahol ma totiž jednou zo svojich ohnivých techník a spôsobil mi ťažké popáleniny. Medveď fučiaci na zemi, sem tam sa zvíjajúci v bolestivých kŕčoch, sa zmenil na mladú ružovlasú dievčinu.
Nevládala som už. Ani si neviete predstaviť, ako takáto popálenina, tiahnuca sa od pravého ramena cez celú hruď až k ľavému boku, môže bolieť. Akýkoľvek pohyb mi spôsoboval neuveriteľné muky, preto som tam len tak bezmocne ležala. Jediné, čo naznačovalo, že ešte žijem, bolo pomalé dvíhanie hrudníka. Aj to sa spomaľovalo, pretože i to mi spôsobovalo bolesť.
„Možno si ma trochu prekvapila, ale od začiatku ti malo byť jasné, že z tohto boja ako víťaz nevyjdeš. Nemožné, aby žiak stredného stupňa porazil experta.“ Zavrtel jemne hlavou. „A teraz, ak dovolíš, zabijem ťa. Mohla si umrieť lepšou smrťou, ale...Ty si si vybrala takúto.“ Ľahostajne pokrčil ramenami. Udivovalo ma, že mu zranenia, ktoré som mu spôsobila, absolútne neboleli, respektíve to na ňom nebolo vidieť.
Privrela som oči. Milujem vás, mami a oci, ďakujem vám za všetko, čo ste pre mňa urobili, budem na vás dohliadať z druhého sveta. Nikdy na mňa nezabúdajte. To bola posledná myšlienka, ktorá mi prebehla hlavou tesne pred tým, než som upadla do bezvedomia a už o sebe nevedela.
 V ten deň som nezomrela, pretože mi presne včas dorazila pomoc zo školy. Mala som šťastie. Zobudila som sa teda celá omotaná obväzom v školskej nemocnici, kde mi osobne riaditeľ vysvetlil, ako je možné, že sa tam vôbec objavili a ako prišli tomu, že Nath je zradca. Údajne teraz kučí niekde vo väzení a o jeho osude sa ešte len rozhoduje. Čo to ale malo znamenať, pre koho pracoval, sa zistiť nepodarilo. Doteraz je to záhadou. Toto zistenie mi ale moje zlomené srdce vyliečiť nepomohlo. Vedela som, že sa z toho budem liečiť ešte dlho a najskôr bude nejakú dobu trvať, než si s nejakým jedincom opačného pohlavia budem schopná vytvoriť puto silnejšie než to obyčajné kamarátske. Počas môjho pobytu v nemocnici ma navštívili i rodičia, ktorí sa o mňa vraj nesmierne báli a mali o mňa veľké starosti. Vyrozprávala som im, ako to všetko v skutočnosti bolo a ospravedlnila sa za svoju ľahkomyseľnosť a naivitu. Len čo som nemocnicu konečne opustila, stal sa zo mňa akosi iný človek, ktorí sa k druhým správal pomerne odmerane, dokonca i k svojim kamarátom. Oni to ale chápali. Prešla som si istou traumou, preto som teraz potrebovala byť sama, než sa opäť budem schopná začleniť do kolektívu a dôverovať. Nikto ma zbytočne neotravoval, preto som mala dosť času porozmýšľať nad svojim životom a chovaním, pričom som začala počúvať tvrdú hudbu, metal, pretože ten najviac vystihoval moje pocity a život.
Trvalo mesiace než som sa vrátila do svojich koľají, začala svet vnímať pozitívnejšie. Na perách sa mi objavil ten môj úsmev, ktorým som obdarovávala každého v mojom okolí. Moja pozitívna aura samozrejme nechýbala, nakazila som ňou každého, kto okolo mňa prešiel. Opäť som to bola ja. Stará dobrá Corny, odvážna a nebojácna. Naučila som sa ovládať svoje pocity, potlačiť všetko negatívne a hlavne, prestať sa utápať vo svojej minulosti. Stalo sa čo sa stalo, a ako sa vraví, čo človeka nezabije, to ho posilní. Presne to platilo i v mojom prípade. Mohla som Nathovi len ďakovať, že zo mňa urobil silnejšiu osobu, než akou som bola. Takže som sa po splnení skúšok stala žiakom vyššieho stupňa, bola som priradená opäť k ďalšiemu expertovi, alebo skôr expertke. Tej som myslím, dôverovať už mohla. Spoločne i s ďalšími mojimi dvoma kolegami chodievala na misie, počas jednej z nich som ovládla premenu druhého stupňa, konkrétne orla. Ani si neviete predstaviť, akú radosť som z toho mala. Tentoraz som si mohla užívať voľnosť vysoko nad zemou, rýchlosť pri páde či ostrý zrak, ostrejší než u človeka. Úžasné. Stále tu bolo ale isté riziko. Zviera vo mne bolo nevyspytateľné, preto som si vždy musela dávať neuveriteľný pozor. Ani nespočítam to, koľko krát som sa vymkla spod kontroly. Nespočetne krát, profesori so mnou mali veľké problémy.
Ale ako to už býva, časom sa to zlepšovalo. Práve vďaka svojim kamarátom a rodine som v sebe našla silu bojovať a vzdorovať. Podarilo sa mi to až natoľko, že som ovládla premenu štvrtého stupňa a stala sa čerstvým Expertom. Stalo sa to len prednedávnom, zvládla som skúšky a som pripravená získať svojich prvých študentov, ktorých budem viesť a pomáhať im v rozvíjaní ich schopnostiach. Nikdy som nechcela byť prísna, skôr tá, ktorá sa s nimi spriatelí a síce budem pre nich tak trochu autoritou, budeme sa k sebe chovať na kamarátskej úrovni. Podľa mňa to tak bude najlepšie... MAZNÁČIK  Corny má presne dvoch maznáčikov. Jedným z nich je tarantula modrej farby, s menom Arachnida. Mnohí ju za toto odsudzovali, málo kto má v tejto dobe rád pavúkov, ale Corny si k nim dokázala vytvoriť isté citové puto, najmä k Arachnide. Síce ťažko povedať, ako ju vníma táto tarantula, Corny si je ale stopercentne istá, že ju má rada, rovnako ako ona ju. Je to pavúk, ktorý nerád ubližuje, maximálne len vtedy, keď má pocit, že je ohrozená.
Inak je ale pomerne milá, veľmi rada behá kade tade po ľudskom tele, je dobrá poslucháčka, síce sama nevie rozprávať. Má len niekoľko mesiacov, napriek tomu je veľká asi ako ľudská dlaň, čo je pomerne dosť.
Corny si na ňu musí dávať pozor. Pokojne by sa mohlo stať, že by sa dostala pod ruku nejakej pošahanej mokrej trinástky, ktorá by ju mohla raz dva zabiť.
 Druhým maznáčikom je jednoznačne králik Thorin, ktorý dostal meno po trpaslíkovi z jej obľúbeného filmu The Hobbit. Jeho srsť je svetlohnedej farby, až na pár výnimiek v oblasti brucha a labiek, kde je jeho srsť sfarbená do biela.
Je to veľmi priateľský králik, ktorý miluje hladkanie, čerstvú trávu a prechádzky na čerstvom vzduchu. Je odvážny, nebojí sa postaviť i tvorom väčší ako on.
Má už vyše dvoch rokov, možno si viete predstaviť, akej je približnej veľkosti. Corny má preňho špeciálnu klietku, zväčša ho ale necháva voľne pobehovať. Keď bol mladší, zvykol prehryzávať káble a podobne, dnes už ale nič také nerobí. Má na to špeciálne predmety, ktoré môže pokojne ohrýzávať a starať sa tak o svoje zúbky.
Netreba sa tohto tvora báť, nehryzie a s radosťou uvíta to, keď ho niekto začne hladkať. Najviac však samozrejme dôveruje svojej paničke, radšej by sa nechal škrabkať od nej než od niekoho cudzieho.
VZHĽAD A  ZAUJÍMAVOSTI Cornelia je najskôr presne ten typ človeka, ktorého je jednoducho nemožné prehliadnuť. Púta pozornosť, nie len svojim optimizmom a pozitívnou energiou, ale i prazvláštnym štýlom obliekania. Ako prvú vec tu iste spomeniem zvláštne zelené guličky v jej svetloružových vlasov, ktoré pôsobia tak originálne, neštandardne. Jej štýl obliekania je zväčša trochu pochmúrnejšieho typu, čiže nejaké korzety, tričká s potlačou jej obľúbených skupín, nohavice s vybíjaným opaskom, sem tam ju je ale vidieť aj s čiapkou nejakého pokémona a podobne. Corny je ozaj nevyspytateľná, človek nikdy nevie, čo od takého typu človeka, ako ona, čakať. Na misiách je zväčša oblečená vo svojom špeciálnom čiernom, priliehavom obleku, ktorý sa prispôsobuje jej premenám a neobmedzuje jej pohyby.
Zväčša keď sa totiž premieňa, väčšina jej oblečenia sa z nej jednoducho strhne, buď jej ostane len spodné prádlo alebo vôbec nič, čo je tak trochu nevýhoda.
Jej oči sú smaragdovo zelenej farby, odráža sa v nich láskavosť a priateľstvo, sem tam v nich ale nechýbajú blesky, keď ju niekto ozaj, ale ozaj naštve.
Tetovania a piercingy sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Samozrejme. Takže najskôr tetovania, prvé je v podobe ebenovo čiernych krídel na chrbte, pentagram s rôznymi ornamentmi na kľúčnej kosti a nejaký nápis v japončine na lýtku. Nikto nevie, čo to znamená, len ona sama. A čo sa týka piercingov, jeden má pod perou, v nose a hneď niekoľko v uchu. Jop, a ešte na pupku. Zameranie
Taijutsu SCHOPNOSTI Cornelia je človek zameraný na Taijutsu. Za svojej mladosti nikdy nenavštevovala žiadne bojové umenie či niečo podobné, rodičia ju týmto nechceli nikdy zaťažovať, avšak dnes je možné prehlásiť ju za jednu z najlepších v tomto obore na škole, preto sú pre ňu vhodní žiaci skôr s týmto zameraním. Jej schopnosť boja nablízko je zároveň podporená jej vrodenou schopnosťou, ktorá podľa jednotlivých „techník“ dokáže zvýšiť niekoľko jej atributov, všetko to ale záleží do zvieraťa, na ktoré sa buď premení úplne alebo preberie jeho vlastnosti, čo bude ale popísané neskôr, v patričnej sekcii. Jej Taijutsu tréning prekvital hlavne za čias Nathaniela, ktorý sa neskôr ukázal ako špinavý podliak a zradca, za toto mu ale Corny musí byť vďačná. Neskôr sa začala venovať i boju s jednotlivými zbraňami, ako napríklad mečom či dýkami, tie jej sadli ale oveľa viac než nejaký nemotorný a ťažký meč. Cornelia je bez použitia svojej vrodenej schopnosti veľmi ladný a rýchly človek, jej sila síce nie je bohviečo, o tú jej aj tak nikdy nešlo. Skôr o rýchlosť a presnosť, to bolo vždy jej výhodou.
Corny patrí k tým inteligentnejším jedincom, jej kroky sú premyslené, ale nie bezchybné. Vždy môže nastať neočakávaná situácia, ktorá jej pokus o útok zmarí, ba dokonca ju to ohrozí. Preto musí byť opatrná, v každom ohľade. Nikdy nejedná s horúcou hlavou, pokiaľ však ide o nejakého jej blízkeho človeka, okamžite prestane hľadieť na seba a urobí všetko preto, aby dotyčného zachránila. Za akúkoľvek cenu.
Čo sa týka bežných zručností, je to typická žena. Nie je síce veľmi pracovitá, ak je treba, vyžehlí si, operie a podobne, ale...Trochu jej robí problém varenie. Nikdy naň nemala talent, ona by snáď aj vodu dokázala pripáliť, preto si radšej objedná nejakú pizzu či si urobí zeleninový šalát, než by mala jesť na uhoľ zhorené zemiaky s pripálenými rezňami. Vie veľmi dobre hrať na akustickej, ako aj elektrickej gitare, sem tam si zaspieva, aj keď...Nevie to síce bohvieako, ale veľmi ju to netrápi, keď ju vlastne ani nikto nepočuje. Zväčša si spieva len sama pre seba, popritom si brnká na gitare. Niet nad večer strávený na tichom mieste, kde si takýmto spôsobom môžete odpočinúť. Rada kreslí, ľudí ani nie, skôr zvieratá a mýtické tvory. Tiež v tom nie je bohvieako zbehlá, ale snaha sa predsa cení nie? Pre ňu to je tiež aký taký relax, na posteli večer, keď má dostatok voľného času. Corny vždy patrila k ľuďom s bujnou fantáziou a veľkou predstavivosťou, musí si to predsa nejako vybiť, k tomu samozrejme patrí aj skladanie nových pesničiek. Neverili by ste, ale Corny je taktiež aj taká umelecky založená duša, texty jej piesní sa odvodzujú vždy od jej momentálnej nálady.
KLAN
Blackwood VRODENÁ SCHOPNOSŤ – ASPECTS OF THE WILD  Nie je známe, kedy táto zvláštna schopnosť vznikla, dokonca ani to kde. Je ale známe to, že nejaké informácie o ľuďoch, ktorí údajne menili svoje podoby na zvieracie, sú rozšírené po celom svete, v rôznych kmeňoch. Prednedávnom archeológovia našli kresby našich predkov na kamenných stenách, ktoré vyobrazovali rôznych dinosaurov, či okrídlené tvory, ktoré dnes nazývame drakmi. Ako je to možné, keď dinosaury žili dávno pred ľudskou civilizáciou a už dávno patrili medzi vyhynuté tvory? Vysvetlenie je jednoduché. Pravdepodobne tu žili i takí, ktorí vedeli prebrať podobu napríklad Tyranosaura Rexa. Rovnako ako je to aj s podobou draka, sú i takí, ktorí vypovedali o tom, že údajne videli lietajúceho tvora, ktorého nevedeli identifikovať, pripomínal im draka z rôznych rozprávok a povestí, či dokonca Fantasy filmov.
Schopnosťou teda tohto „daru“ je meniť svoju podobu na zvieraciu, nehľadiac na to, či ide o obyčajné zviera, vyhynuté či dokonca mýtické, ba dokonca poskytuje i čiastočné prebratie formy, kedy užívateľ získa schopnosti daného zvieraťa, či tvora. Ako príklad porovnáme trebárs mačaciu a medvediu formu. Mačacia forma dodá užívateľovi rýchlosť, pružnosť, zlepšené reflexy a zmysly, pričom medveď poskytne húževnatosť a obrovskú fyzickú silu, čo však chýba mačke, rovnako ako medveďovi jej rýchlosť a pružnosť. Nevýhodou je, že vlastnosti viacerých zvierat sa nedokážu vzájomne kombinovať, užívateľovi teda ostáva len prepínať medzi jednotlivými premenami podľa svojej potreby. Užívateľ môže svoj vzhľad čiastočne prispôsobiť zvieraťu podľa svojho výberu, napríklad si nechá narasť zuby, pazúry, uši, či dokonca krídla. Záleží to len a len na ňom. Všetko ale má svoje výhody a nevýhody, tie budú pri danej premene dopodrobna opísané vo vlastných technikách.
Nevýhodou celkovej schopnosti je akási druhá osobnosť, ja, niečo ako zviera, práve vďaka ktorému sa to všetko deje. Je tvorené energiou Chi, riadené podvedomím a zvieracími inštinktami, ktoré ho doslova nútia snažiť sa ovládnuť užívateľa. Nie každý mu dokáže vzdorovať. Je známych pár prípadov, kedy daného človeka jeho druhé ja ovládlo a už nikdy ho nikto nevidel v ľudskej podobe. Zviera, vzhľadom k tomu že získalo plnú kontrolu nad mysľou svojho hostiteľa, ho donútilo vziať si stálu zvieraciu podobu a ujsť do divočiny, kde sa začlenil medzi ostatné živočíchy a tak žije až do svojej smrti. Je to veľmi riziková schopnosť, ktorá má síce úžasné výhody, ale úzko závisí od užívateľovej sily vôle, celkovej psychiky.
V úplnej zvieracej podobe má užívateľ schopnosť komunikovať so zvieratami. Keď je sám zviera. Väčšinou iným druhom nezvykne plne rozumieť, ale vie, čo cítia, ako keby to mal už v sebe zakódované. Akýkoľvek pohyb, postoj tela a podobne vie určiť, čo mu napríklad hrozí alebo čo sa mu tým dané zviera snaží povedať. Keď je však napríklad v podobe tigra a stretne iného, zvyknú si rozumieť, aj keď ten druhý tiger nemusí byť práve najmilší.
Medzi nevýhody patrí i to, že pokiaľ užívateľ nemá istý špeciálny oblek a premení sa v normálnom, bežnom odeve, zvykne sa mu jednoducho roztrhať a buď skončí po premene späť v spodnom prádle, alebo úplne nahý. Preto sa nikdy nikto nepremieňa vtedy, keď vie, že sa bude musieť vrátiť späť do svojej pôvodnej podoby na nejakom verejnom priestranstve.
VYBAVENIE Čo sa takého vybavenia týka, Corny oplýva mnohými zbraňami i špeciálnym vybavením, ktoré ako expert získala. V prvom rade to sú dva páry dýk, s ktorými bojuje asi najčastejšie, jeden z nich má schovaný vo svojich čižmách. Pre prípad núdze.
Druhý pár ma ukrytý vo svojom byte, rovnako ako aj špeciálny oblek, ktorý využíva na misiách. Jeho charakteristickou črtou je, že sa pri premene neroztrhne, čo sa nedá povedať o obyčajnom odeve. Na verejnosti sa teda Corny zvykne meniť len málokedy, preto premena späť by mohla mnohých pohoršiť. Ako som už spomínala, buď Corny ostane len v spodnom prádle alebo úplne nahá.
K jej vybaveniu patria samozrejme rôzne dymovnice či slzné spreje. Využíva ich málokedy. Pretože mätú nie len jej protivníka, ale ju počas využívania jej schopnosti, tiež. Dym natoľko otupí trebárs jej čuch, že v ňom nie je schopná protivníka vyčuchať, máločo vidí, maximálne sa tak môže spoliehať na svoj sluch. Aspoň nejaká výhoda, keď už nič.
Chrániče na zápästie a predkolenie má tiež, nosí ich ale výlučne na misie. V jej izbe nájdete tiež zbierku niekoľkých mečov, s ktorými sem tam zvykne trénovať, poprípade má chuť si s nimi zašermovať na misii.
Dokonca i lekárničku má, ale to je neodlúčiteľnou súčasťou každého normálne mysliaceho človeka. Nikdy neviete, čo sa na misii môže stať. Obväzov a dezinfekčných prostriedkov nie je nikdy dosť, pokiaľ nemáte po svojom boku jedince, ktorých schopnosť je práve liečenie.
Rôzne komunikačné prostriedky tu tiež majú svoje miesto, nežijeme predsa v dobe kamennej a na dorozumievanie nám občas normálna komunikácia nestačí. Má trebárs vysielačky, najnovšie tie nenápadné do uší, ktoré sú omnoho praktickejšie.
Možno by sa ešte niečo našlo, ale nechcem tu stráviť celý deň, sú to viac menej nepodstatné veci, ktoré tu netreba zmieňovať. xD
A čo bežné vybavenie? K tomu určite patrí mobil Samsung Galaxy SIII, kľúče od svojej motorky a bytu, nejaká taška, v ktorej má vždy ukrytú peňaženku s potrebnými dokladmi, slzný sprej, šminky a podobné veci (proste ženy xD). Dýky spomenúť asi nemusím, pretože som ich spomenula už skôr. Samozrejme má aj noťas a rôzne také vymoženosti doby, tie však so sebou nenosí. Ani ten šatník plný rôzneho oblečenia, človek sa diví, ako to vôbec narve do tej jednej skrini (chudáčka praská vo švíkoch).
BODOVÉ HODNOTENIE SCHOPNOSTÍ TAIJUTSU- 8 │RÝCHLOSŤ – 5│ SILA – 2│ VÝDRŽ- 6│CHI – 3│ INTELIGENCIA - 6 | |
|
![Cornelia Blackwood [EXPERT] Manga-style](https://2img.net/i.ibb.co/y8HZdf3/manga-style.png)
![Cornelia Blackwood [EXPERT] Anniemeist](https://2img.net/h/www.imagehosting.cz/images/anniemeist.jpg)
)
