PříjemFAQHledatSeznam uživatelůUživatelské skupinyRegistracePřihlášení

Share | 
 

 Andrew O´Connor [Mistr]

Goto down 
AutorZpráva
Andrew O´Connor
Mistr
avatar

Poèet pøíspìvkù : 31
Join date : 11. 08. 14

PříspěvekPředmět: Andrew O´Connor [Mistr]   Sat Aug 16, 2014 6:40 pm


Andrew O´Connor
~ Meno: Andrew O´Connor
~ Prezývka: Andy
~ Pohlavie: Muž/ské
~ Vek: 21
~ Zem: Afrika
~ Hodnosť: Mistr
~ Narodenie: 13.2.
~ Výška: 182 cm
~ Váha: 72,5 kg
~ Krvná skupina: B-
~ Škola: Wolf Academy
~ Rodina: Georgia O´Connor -sestra-, Abigail O´Connor -neter-


Charakter
Andy nepatrí zrovna k tým vzorným, slušným a milým chalanom. Na druhej strane, nie je to ani žiadny hulvát, čo robí problémy, je na každého hnusný a správa sa nevhodne. Je to skôr niečo medzi prvou i druhou možnosťou. Takže arogantné, drzé či naopak milé alebo spoločenské správanie by u neho nemalo byť nič prekvapujúce. Maximálne to môže prekvapiť človeka v danej situácii, pretože sa nie vždy stavia k situácii správaním tak, ako by asi mal. Taktiež je to aj človek, ktorý nemá nejako veľa zábran, čiže mu vyviesť nejakú sprostosť len pre srandu nerobí problém. To platí aj o iných činnostiach, ale vonkoncom je to už o tom istom, akurát možno iné dôvody či okolnosti. Je teda pre každú srandu, ignoruje zákazy a nejaké poučenia ho obchádzajú už teda fakt na plnej čiare. Nie je vlastne ani celkom dospelý, stále u neho vládnu puberťácke spôsoby, ktoré akurát využíva s tým, že môže i to, čo predtým nemohol. Je mladý, tak si hlavne užíva! Život ale predsa len nie je iba o tom, takže v istých situáciách sa i on musí správať už normálne, vážnejšie a nie len tak nezodpovedne, ako ho to väčšinou najviac baví. Má predsa povinnosti, nie síce asi až také, ako iný ľudia, ale dostatočné na to, aby sa už i on začal správať normálnejšie. Či sa tak ale stane, to je už otázne. Či skôr čas, kedy sa tak stane, keďže každý sa postupom času mení. Je ale možné, že tú ironickú stránku povahy pochytil od sestry, ktorá je mu vlastne dosť podobná. Napríklad vytáčanie.. spôsob, akým to zvládať, pochytil od práve od nej. Bývali totiž časy, kedy sa vedel naštvať.. no, až moc ľahko. Ale čím viac rástol a tajne sa chcel podobať sestre, em, správaním samozrejme.. tým viac začínal byť v tomto jej podobný. Až sa jeho povaha dostala do podobného bodu. Takže ak by ho chcel niekto nejako vytočiť, musel by sa veľmi snažiť.. a možno by ani to nestačilo. On sám by niekoho podobného ani nevydržal nejako dlho štvať. Nepatrí k tým príliš trpezlivým typom, takže by danú osobu buď z nervov omráčil alebo sa radšej na to vykašľal, čo by sedelo na neho viac..
K ďalším vlastnostiam sa dá ešte priradiť lenivosť, ktorá u neho ale netrvá nejak dlho. Väčšinou, keď si z lenivosti aj niekam ľahne a nič nerobí, rýchlo ho to prejde. Má síce rád pohodu a kľud, ale vždy niečo musí robiť. Hoc aj nejakú jednoduchú blbosť, čokoľvek. Nuda je totiž u neho neakceptovateľná. Snáď aj preto si občas len tak, i sám, vyjde niekde na drink a podobne..


Obľúbené a neobľúbené
~ Obľúbené: Ako sa už spomenulo, má rád pohodu, kľud, spoločnosť ľudí, ktorých on sám má rád - a že ich je len pár! Ale o to viac si ich spoločnosť užíva. Rád si i vypije, ale nijak to už nepreháňa, hoc už v pití má nejaké skúsenosti, ale v poslednej dobe si vypije už len do nálady, už vôbec nie na mol. To platí aj o cigaretách. Obe tieto veci má vlastne aj zakázané pred zrakom malej Abi, takže keď aj niečo z toho chce, skoro vždy si niekam vyrazí. Hoc už sa neraz stalo, že bol takmer pristihnutý! Našťastie sa to sestra nikdy nedozvedela, takže za to nemal nikdy vynadané. A aj keby, asi by sa len zasmial a bral to na ľahkú váhu. K jeho veku sa prirodzene spájajú aj dievčatá, ale s tými zatiaľ nezažil nič veľké. Možno pár nocí, ale inak nič, čo by mohol pokladať za vážnejší vzťah. Vlastne, je možné, že väčšina z tých nocí bolo práve vtedy, keď si niekam vyrazil a vrátil sa domov až niekedy ráno, s opicou, neupravený, strapatý a jediné, čo ho vtedy mohlo zaujímať, bola už len posteľ a spánok. Keď už sme pri tom, rád sa váľa v posteli. Väčšinou ale musí mať ešte niečo na práci, hoc aj len rozhovor so sestrou, ktorá ho možno vyháňa z postele a on si len spokojne leží a nejako komunikuje, samozrejme, provokačne, ako to tiež má rád! A to by tak asi aj bolo všetko. Našlo by sa toho i viac, ale boli by to už len maličkosti, ktoré si človek všimne aj sám. Stačí ho chvíľu sledovať!
~ Neobľúbené: K neobľúbeným veciam u neho patrí mudrovanie. Začnite mu hovoriť preslovy, poučovať ho, niečo mu zakazovať a omieľať okolo toho desiatky viet a ani nepostrehnete, ako rýchlo sa vyparí nielen z miestnosti, ale aj z budovy. Vlastne, občas to ľudia využívali ako spôsob zbaviť sa ho, kým na to neprišiel a z provokácie nezostával v ich prítomnosti, kedy im už ani to mudrovanie nepomáhalo, keďže ich už ignoroval. Tiež nemá rád, keď sa niekto vŕta do niečoho, o čom nemá ani tušenia. Najhorší prípad tejto veci je, keď niekto reční o ňom či jeho rodine. Vtedy sa rozhovor obvykle, radšej, končí. Niežeby sa pre to naštval, ale skôr by niečo vyviedol a to je už lepšie, keď radšej odíde. No a spomenúť sa ešte môže nejaká praktická činnosť. Neobľubuje, keď ho niekto niečím takým poverí, napríklad papierovaním.. keby mal zastupovať sestru v tomto, tak by ho celkom určite trafilo pri tých papieroch!


PRÍBEH
Bol horúci, ba priam až dusný deň. V tejto zemi boli takéto dni samozrejme vždy, ale tento jeden bol čímsi horúcejší, než tie predošlé. No a práve v tento deň sa narodil malý Andrew. Meno dostal samozrejme po matke, ktorá bola Angličanka a meno zvolila po niekom práve z jej rodiny. To, kto to bol, sa ale Andy nikdy nejak nesnažil zistiť, nebolo to nejak moc podstatné, že by ho to aj vôbec niekedy napadlo. A ak aj áno, tak sa na to nemal koho spýtať.. to ale predbieham! Andy sa narodil mladému páru, pre ktorý to už nebol prvý prírastok do rodiny. Jeho rodičia už mali jednu dcéru, Georgiu. Bola to osoba, ktorá pre neho už od malička znamenala veľa, samozrejme od momentu, kedy to začínal nejako vnímať. Keďže situácia s rodičmi bola neskôr trochu zložitá, väčšinu času trávil už len s ňou a teda niet dôvodu, že sa na ňu upol. Bola vlastne vtedy jedinou osobou, ktorej sa mohol zveriť, od ktorej dostal objatie, keď to najviac potreboval a podobne. No ale to už zase predbieham, takže naspäť k narodeniu! Už vtedy sa okolo neho motala sestra a on ju, v rámci možností, veselo sledoval. I keď chápanie mu ešte vtedy chýbalo, na jej opičkách sa vždy začal smiať.. O pár dní už mohli opustiť nemocnicu a prísť domov, kde sa bohužiaľ nezdržali príliš dlho. Celá rodinka začala znova cestovať, ako to už prebiehalo i predtým a už teraz sa Andy často krát ocitol u sestry, ktorá ho mala na starosť, kým si rodičia vybavia svoje. Súrodenci mávajú večné spory, ale možno práve tieto veci, že bol Andy stále s Gi, už prakticky od narodenia, s ňou nemal hádam za celý čas ani jednu hádku. Iste, možno nejaké krátke, stupídne.. pre kus sladkosti či nejakú hračku, ale i počas dospievania sa nikdy nepovadili až tak, že by na deň spolu nerozprávali. Pf, bohvie, či vôbec presiahli pol hodinu alebo aj ešte menej! Takže minimálne takýto plus to malo pre ich vzťah, keďže neskôr boli už len oni dvaja s ich babkou. A to sa dostávame k dosť dôležitému bodu, ktorý v ich živote padol. Údajne krátky výlet, kým by sa rodičia vrátili, sa zmenil v dlhé bývanie u prísnej starej mami. Rodičia ich dvoch samozrejme vychovávali, ale tuná prežívali ešte zastaralé pravidlá a spôsoby, takže to bolo predsa len iné a.. dosť nezhodujúce sa.. i keď v tom čase to Andy ešte nejak moc neprežíval, predsa len bol ešte malý. V tom čase bol ešte aj stále šťastný, keď sa rodičia vrátili na pár dní, zahrnuli ich novými vecami, darčekmi, ale než by vôbec niečo aj s nimi stihol človek spraviť, zase boli preč. A napriek tomu, že tak by to určite nemalo byť, sa stále dookola na nich tešil a potom bol stále dookola sklamaný, keď sa ráno zobudil a rodičia už boli znova fuč. Opäť vtedy hľadal už iba sestru, na ktorú toho ale tiež už začínalo byť veľa, keďže to vnímala celkom inak, ako on..

Kým u Gi sa to začínalo pomerne dosť prejavovať, Andy to všetko len vždy spoza rohu pozoroval. Hádky svojej sestry s babkou, neustále riešenie nejakých vecí zo školy, kvôli správaniu, známkam a podobne.. až prišiel ten zvláštny deň, kedy to sestra zjavne nejako nezvládla a.. prejavila svoju schopnosť. Ešte aj dnes by toto Andy asi označil za najdivnejší moment svojho detstva. Ako inak, veď v detstve nič poriadne nezažíval! Zrejme sa to chcelo kompenzovať práve tou udalosťou, keď sa veci v miestnosti zrazu dvihli a u starej mami bolo hádam po prvýkrát vidieť nejakú emóciu. V ten večer hral so ségrou nejakú hru. Niežeby to bavilo ju alebo jeho, ale nič iné robiť nemohli. Na moment si musel odbehnúť, vtedy akurát do izby vošla stará mama, ktorá začala znova niečo riešiť s Gi. Ale akosi sa to zvrtlo, behom krátkeho momentu. Andy v tej chvíli akurát vchádzal do miestnosti a stihol už vidieť práve ten moment, keď sa miestnosť začala sama "hýbať" a hádka bola vlastne rázom u konca. Andy len nechápavo ostal stáť pri dverách, dívajúc sa na Gi a to s takým pohľadom, akoby hľadal nejaké vysvetlenie, čo pravda nedostal. Toto posledné obdobie.. no, vzťah medzi nimi už tiež nebol to, čo býval. Gi bola čoraz častejšie preč a čoraz viac prichádzala domov až niekedy v noci, nehovoriac o problémoch, za ktoré ju potom len stará mama nechala zavretú v izbe. Prakticky len vždy prišla zo školy, vzala si niečo na jedenie a nebolo ju vidno až do ďalšieho dňa. Andy teda nemohol hľadať pomoc už asi pri nikom, hoc niekedy na sestru šťastie mal. Ale už to bolo málo, nestačilo mu to. Rodičia boli furt preč, sestra bola mimo domu takmer každý deň, až na výnimky, kedy mala zákaz od starej mami a naopak z trucu ani len neotvárala dvere.. nuž a stará mama tu bola asi len od tej výchovy, jej sa nemohol a ani nechcel Andy s ničím zveriť. Takže sa často krát stávalo, že aj so slzami v očiach sedel pri okne a hľadel niekam do ulice, v ktorej vládla tma a len premýšľal, prečo sa to muselo stať. Navyše po tom, čo Gi prejavila svoju schopnosť, sa zas na chvíľu ukázali rodičia, ktorý ju nakoniec aj poslali preč, niekam na školu, takže zostal Andy fakticky sám. Chvíľu ešte smútil za tým pocitom, keď ho ešte Gi držala za ruku pri rozhovore s rodičmi. Všetko mu to nehorázne chýbalo, hoc aj len tento jeho posledný pocit, aký si najlepšie zapamätal! Deň čo deň sa potom už len túlal po dome, často navštevoval izbu, v ktorej doposiaľ bývala ségra.. no, mohol človeku pripadať jak chodiaca mŕtvola. A fakt ňou bol, pomerne dlhý čas. Jeho život vtedy vyzeral prosto.. Prišiel zo školy, niečo málo zjedol a už sa len znudene túlal po tom veľkom a prázdnom dome. Na druhú stranu, nikto sa predsa nemohol čudovať. Šťastie bolo hádam len to, že to so školou nešlo dole vodou od začiatku, i napriek tomu, že tomu všetko nadväzovalo. Ale snažil sa. Nie však naplno, alebo to aspoň po čase už nezvládol tak, ako to dovtedy bolo. Takže sa to všetko, najmä samota, ukázalo čoskoro aj na jeho výsledkoch v škole, ktoré začali upadať. Bol už starší, takže si bol dosť vedomí toho všetkého, čo sa dialo. Dá sa povedať, že vlastne tiež prešiel na rovnakú cestu, akou sa neskôr pobrala i Gi. Tentoraz už ale stará mama nespravila rovnakú chybu a hneď na začiatku zavolala rodičom, ktorí sa uráčili vrátiť zo svojich ciest a dorazili za Andym. Bolo už ale, dá sa povedať, neskoro. Nevnímal ich. Nie tak, ako by mal syn vnímať rodičov. Nepomohol ani krik, ani milé správanie, ani sľuby.. proste nič. Andy ich až dokonalo odignoroval, prípadne odišiel z miestnosti, keď ho to už prestalo baviť. Koho by predsa bavilo počúvať rovnaké sľuby, ktoré aj rovnako skončia?! "Budeme častejšie s tebou.. zas budeš s nami šťastný.. všetko sa určite vráti do starých koľají.." No trt akurát tak! Ani jednému slovu neprikladal nejaký význam. Vlastne, odkedy Gi odišla, chcel už iba jedno jediné.. chcel ju naspäť. Bola asi jedinou osobou, ktorú by mohol právom nazývať rodina. Bohužiaľ to nešlo..

Rodičia teda nakoniec po márnej snahe o pár dní zas odišli. Možno prvýkrát aj nechceli, pretože to chceli doriešiť, ale zjavne im bol nejaký jeden výlet prednejší, pretože keby zostali, nestihli by ho a niekto by ich zastúpil, takto sa však zas zbalili rýchlosťou svetla a znova boli preč. Po tomto zistení sa Andy len ironicky usmial s poznámkou "nič nové". Jeho postoj sa za posledné obdobie napokon dosť zmenil. Stal sa z neho pomerne dosť arogantný chalan, keďže to bolo asi to jediné, čo za ten čas dostal. A samozrejme, ak je niekto už vlastne dosť dlhý čas sám, jeho milá stránka s úsmevom sa proste vyparí preč. Ale to všetko už malo skončiť. Nie síce tak rýchlo, ako si želal celú tu dobu, ale minimálne sa to už čoskoro malo obrátiť k lepšiemu. Ešte predtým Andyho však čakali zložité situácie v škole. Vzhľadom k tomu, že sa dosť zhoršil a to najmä vlastne v správaní, začalo si ho všímať nielen viac učiteľov, ale i iných skupín chalanov. Niektorým sa to zdalo neprijateľné. Pf, týpci majú skupinu, ktorá robí problémy a nie je zrovna slušná a pritom nejaký chalan, sám, sa správa úplne rovnako. Iný to zas brali ako možnosť, že by získali nového člena do skupinky na podobné veci. Bohvie, čo by bolo, keby sa do nejakej Andy dostane, to sa však už asi ale nezistí, pretože odmietal jednu prítomnosť druhých za ďalšou. Vlastne k sebe nikoho nepúšťal. Občas sa to teda aj po jeho reakcii na niekoho zvrtlo v bitku, ale keďže mal v sebe veľa zlosti na rodičov, na starú mamu, na celý svoj život.. nikdy to nepripomínalo obyčajnú, školskú bitku. Skôr to Andy vtedy vždy preháňal, lebo si nevedel inak vyventilovať zlosť a pri bitke to bolo viac-menej už celkom jednoduché. Ale aby toho všetkého nebolo ešte málo, prišiel ďalší kľúčový moment. Po škole, keď Andy mieril zas domov, si ho počkala jedna skupina chalanov. Odchytili si ho a zaviedli do starej škôlky, aby nemali problém, keby ich niekto videl vonku, že sa bijú. Škôlka napokon bola opustená už pár rokov, takže tam nikto nechodil. Ideálne miesto, kde by si Andyho mohli podať a zrátať mu všetky tie bitky, ktoré dovtedy zvládal. Sám síce občas netušil ako, ale zvládal! Teraz to ale bolo päť či šesť chalanov proti jednému, takže všetko nasvedčovalo tomu, že Andy domov hádam ani nedôjde po vlastných. Opak sa však stal pravdou. V momente, ako dostal druhý či tretí úder do brucha, keď ho dvaja iný chalani len držali aby sa nemohol hýbať, kým tretí udieral, niečo sa akoby zavírilo okolo nich. Všetci šiesti sa otočili a začali obzerať, kým im ich pohľad nevybil dych. Malé polámané kúsky, staré roztrhané časti malých handier či malé črepiny z okien.. to všetko sa začalo dvíhať a chvíľu to len ostalo lietať vo vzduchu. Po onej chvíli sa však náhle aj tieto maličkosti zas spustili na zem, akoby sa nič nestalo. Oči celej skupiny sa otočili na Andyho, ktorý mal v tvári nie zrovna kľudný výraz. Ťažko povedať, či by ich ale Andy nejako zvládol zbiť, pravdepodobne nie, ale skupina bola pomerne vydesená z toho, čo videli, takže ho pustili a rozbehli sa radšej preč..

Ešte v ten deň toto Andy v krátkosti povedal rodičom cez telefón. Nie, sám im nevolal. Stará mama si ale všimla, že sa správa veľmi čudne, čudnejšie než obyčajne, preto radšej zavolala rodičom a podala mu telefón. A tak im to teda povedal. Iste, niekto si môže myslieť, že by tomu nemuseli uveriť. Keďže sa tak stalo i pri jeho sestre, bolo to dosť pravdepodobné. Ale tiež to tak byť nemuselo. Celé to mohol byť výmysel, aby sa len dostal do školy za svojou sestrou a mal pokoj od starej mami, aj od nich. Preto aj trvalo trochu dlhšie, kým mu rodičia povedali rozhodnutie. Museli zvážiť pár vecí a najmä to, či si to len nevymyslel. Andy sa medzitým ale zdržiaval už celý čas len v izbe, sedel na posteli, objímal si kolená a myslel na rôzne veci. Možno i netrpezlivo čakal, kedy mu rodičia zavolajú, to ale nikdy nepovedal na rovinu. Nakoniec sa ale dočkal telefonátu, v ktorom síce to rozhodnutie nezaznelo, ale rodičia prisľúbili, že na ďalší deň prídu a rozhodnú. A tak sa aj stalo. Uverili napokon jeho slovám. Aspoň to, ako synovi, mohli spraviť a splniť mu aspoň niečo. Vidieť sa so sestrou a učiť sa nové, už celkom iné veci. Začať svoj vlastný život.. O pár dní sa už teda ocitol v rovnakej škole, v akej bola i Gi a to bola i prvá vec-osoba, ktorú hneď hľadal. Potreboval ju vidieť, ako sa zmenila či naopak to, čo jej zostalo. Zas si pripomenúť ešte tie staré časy, keď za ňou neustále behal a nič iné nepotreboval riešiť, len to, kde je. A veru po tom, čo ju aj našiel, sa už všetko začalo uberať lepším spôsobom. Jeho arogantná povaha sa prejavovala čoraz menej, naopak sa mu vrátil úsmev a spokojný pocit, s akým sa vždy na Gi díval, keď hoc len prechádzala okolo. Okrem iného, Gi už ani nebola sama. Mala dcérku. Tento fakt Andyho dosť prekvapil, keďže.. bola ešte dosť mladá. Ale to napokon neriešil, jeho tak isto stretli veci, ktoré by mal podstúpiť až v dospelosti, no nakoniec sa stali oveľa skôr. Malú Abi si obľúbil tak veľmi ako aj Gi, v podstate to bola jej malá replika, ktorá mu Gi pripomínala ešte z tých starších časov. No nech to bolo akokoľvek, Abi si zaľúbil a postupom času si aj uvedomil, že je zase šťastný. Po dlhom čase.. juj, to bol ale super pocit!

Samozrejme, čakali ho aj povinnosti ohľadom práve schopnosti, ktorá ho sem dostala. Gi už síce bola značne popredu, ba dokonca sa už vtedy pošepkávalo, že by sa mohla dostať i na jednu z najvyšších hodností, no nemohol sa spoliehať na to, že vďaka tomu postúpi aj on. A samozrejme, cítil aj menšiu rivalitu. Chcelo to vyrovnať sa jej! A tak na sebe začal i makať. No.. makať síce nie je asi celkom dobré slovo, nakoľko dovtedy nerobil vôbec nič, ale oproti tomu, ako to vyzeralo predtým, sa fakt začal aj starať o učenie, o seba, tréningy a iné, podobné veci. Často krát sa mu do toho síce ani nechcelo, ale vždy sa nejako prekonal, nech už to malo mať aj ten dôvod, že nechcel nechať Gi popredu. A veľakrát mu k tomu dopomohla i nuda, keď hold nemal čo robiť, prešiel k učeniu, trénovaniu, čo sa nakoniec samozrejme aj vyplatilo. K tomu všetkému snaženiu po nejakom čase nakoniec ešte dostal aj pomerne dosť dobré miesto, vzhľadom k tomu, že i Gi sa stala riaditeľkou, takže si napokon nemohol už ani len sťažovať! Teda, mohol, pretože bola stále popredu, ale aspoň videl jej úroveň a oproti nej svoju, čiže mohol vidieť i to, čo má zlepšovať. No i tak! Mal takmer všetko. Pár nepodarených vzťahov do toho, ale to už boli maličkosti, ktoré zvládol prekonať dosť jednoducho, prípadne to zapil, pokecal s Gi a bol znova v pohode. A to, čo ho čaká ďalej, sa už však len uvidí!

Vzhľad/zaujímavosti

Andrew je pomerne vysoký chalan. Postavou je chudý, i napriek tomu, že sa snaží trénovať.. získal si síce menšie svaly, či minimálne aspoň ich rysy na bruchu, ale.. no, proste má ešte čo robiť.. Meria asi 182 cm, váži okolo 70 kg. Kľúčových bodov jeho vzhľadu je niekoľko. Radia sa sem ale hlavne havranie čierne vlasy, oči rovnakej farby, niektoré jeho piercingy či tetovania, ale aj bledšia pokožka či typické oblečenie. Takže, pekne postupne!
Vlasy nosí samozrejme rozpustené, často krát strapaté a divne postavené. Vo väčšine prípadov mu tvoria aj ofinu, na ktorú si ale už zvykol, takže zlozvyk si stále trhať hlavou, aby ofinu dal preč, už našťastie nemá. Ako sa spomenulo, jeho oči majú rovnakú farbu ako vlasy, čiže čierne. Síce sa občas zdá, že ide skôr o tmavo-modrú farbu, no ktovie, gény sa mu v očiach asi opili! Vždy však túžil po iných očiach. Fascinovali ho vždy čisto modré oči, ktoré bohužiaľ nepodedil. Možno aj z toho dôvodu sa vždy rád díval na ségru a len ju tak hypnotizoval, či skôr ona jeho pohľadom. Tmavé, čierne oči totiž všetkým skoro vždy pripadali ako temné, necitlivé, prázdne.. ktovie, či to nemá niečo aj znamenať! Ale hold, každá farba je niečím krásna a on minimálne teda aspoň nestretol veľa ľudí, čo by mali takto čierne oči.. čiže hádam aj vzácna! Čo sa týka piercingov, dva má pod spodnou perou, v ľavom uchu, jazyku a v obočí. Plánuje i ďalšie, no ktovie, kedy sa k nim dostane. Z tetovaní sa môže spomenúť len jedno na krku, v tvare havrana, ktorého ale skrývajú vlasy, takže si ho všimne len pozorné oko. A ešte čierne pierko na pomerne dosť veľkej časti chrbta, ktoré je už opakom havrana na krku, takže viac než iba dosť výrazné svojou veľkosťou. Nuž čo, havran je zrejme jeho obľúbený operenec! K oblečeniu stačí dodať len to, že sa oblieka čo najľahšie. Väčšinou nejaké voľné tričko či košeľa, voľné gate, obvykle čierne, prípadne k tomu ešte mikina. V tomto je asi viac dôležitá farba, väčšinou nosí čierne alebo bordové farby, či niečo tomu podobné. Iné veci len vo výnimočných prípadoch..


Loup

Loup je Andyho mazlíček.. no, aspoň také postavenie údajne nesie. Ide o dosť veľkého vlka čiernej farby, -ktorá v sebe však vlastní ešte i tmavú a bledú šedú farbu-, u ktorého by ste asi nenašli šancu na nejaký rozhovor. Je to totiž tichý jedinec, ktorý hovorí len keď je to nutné. Výrazná je u neho jazva, ktorá prechádza cez pravé oko, kým menej výrazný je chýbajúci kúsok pravého ucha. Hold, zažil už viacero konfliktov. Človeku sa môže zdať, že je toto zviera nebezpečné.. a veru, jeho obvyklý spôsob, akým sa správa k všetkým cudzím ľuďom, je nepriateľský. Čo sa ale týka vzťahu medzi ním a Andym.. nerobilo by mu problém zaň i obetovať život. Je pre neho verným a spoľahlivým parťákom, no niežeby mu to dával najavo. To by totiž jeho celkové správanie dosť pokazilo..

Výbava
Ide o jednoduché veci ako mobil, sluchátka, notebook a podobne.. nič špeciálne či neobvyklé..

Schopnosti
Andy je, alebo aspoň určite býval, istým spôsobom bitkár. Často krát to bolo najlepšie riešenie situácie, takže nabral už viacero skúseností. V priamom boji rád využíva nohy i ruky, obratnosť a ohybnosť mu nechýbajú a ak sa podarí, vďaka tréningom získa snáď i väčšiu silu. Viackrát sa mu však potvrdilo, že je lepšie 5 slabších úderov do toho istého miesta než jeden silnejší.. až ho samého prekvapovalo, keď občas zvládal bitky aj s hmotnejšími protivníkmi. Čo sa týka rozmýšľania v boji.. no, snaží sa vymýšľať taktiky a predpokladať, čo spraví protivník, no nie vždy mu to vychádza. V každom prípade, výdrž mu nechýba a preto, keby to bolo nutné, by sa držal na nohách aj za cenu, že by sa pár dní po bitke už ani nevedel poriadne pohnúť.

Klan
O´Connor
Vrodená schopnosť
Telekineze

Body
Ninjutsu 8
Síla 3
Rychlost 7
Výdrž 6
Chi 7
Inteligence 4



Naposledy upravil Andrew O´Connor dne Fri Sep 05, 2014 5:29 pm, celkově upraveno 1 krát
Návrat nahoru Goto down
Zobrazit informace o autorovi
Lucy
Admin
avatar

Poèet pøíspìvkù : 54
Join date : 11. 04. 14

PříspěvekPředmět: Re: Andrew O´Connor [Mistr]   Tue Sep 02, 2014 4:16 pm

Vrozená schopnost POVOLENA
+Techniky budou povolený zvlášť ^^
Návrat nahoru Goto down
Zobrazit informace o autorovi
Admin
Admin
avatar

Poèet pøíspìvkù : 21
Join date : 09. 04. 14

PříspěvekPředmět: Re: Andrew O´Connor [Mistr]   Sat Sep 06, 2014 12:01 pm

Ok povoleno můžeš začít hrát ;)
Návrat nahoru Goto down
Zobrazit informace o autorovi http://murim.forumczech.com
Sponsored content




PříspěvekPředmět: Re: Andrew O´Connor [Mistr]   

Návrat nahoru Goto down
 
Andrew O´Connor [Mistr]
Návrat nahoru 
Strana 1 z 1

Povolení tohoto fóra:Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
 :: Hra :: Murim :: Charaktery :: Afrika-
Přejdi na: