Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.



 
PříjemLatest imagesHledatRegistracePřihlášení

 

 Eddie Lacy [Majster]

Goto down 
3 posters
AutorZpráva
Eddie Lacy
Mistr
Eddie Lacy


Poèet pøíspìvkù : 25
Join date : 02. 09. 14

Eddie Lacy [Majster] Empty
PříspěvekPředmět: Eddie Lacy [Majster]   Eddie Lacy [Majster] I_icon_minitimeMon Sep 15, 2014 9:15 am

Eddie Lacy [Majster] 2v3q39v
Meno a Priezvisko :
Eddie Lacy
Prezývka :
Zatiaľ ešte žiadnu nedostal
Pohlavie:
Mužské
Vek:
18
Zem:
Francúzsko
Škola:
Francúzska
Hodnosť:
Majster

Eddie Lacy [Majster] 2pq9j4y

Charakter:
Eddie je tichý ale nebezpečný človek. Ostatným ľudom sa môže zdať pomerne tajomný, predsa len zatiaľ sa otvoril len jednej osobe. Je pomerne populárny chalan, pretože je talentovaný a inteligentný. Je to šikovný študent rovnako, ako aj dobrý športovec. Aj keď je populárny nikdy si nenechal slávu pustiť do hlavy. Naopak sa zdá, že celá tá vec s popularitou mu lezie poriadne na nervy, lebo to prináša len problémy. Väčšinu času, má nonšalantný a apatický postoj k životu, no okolnosti mu to zvyčajne nedovoľujú. Všetko čo doteraz robil, zvyčajne v tom bol takmer vždy najlepší alebo patril medzi top. Aj keď je na tom takto, ak sa ho na to niekto opýta, vždy odpovie, že sa má ešte veľa čo učiť. Eddie vyniká v logických hrách, taktiež hrá na rôzne hudobné nástroje, ako husle, piano, gitara a ďalšie. Je veľmi dobrý vo varení ale tým sa nerád chváli a túto svoju vlastnosť drží v tajnosti. Horšie to je, ak príde do styku s deťmi alebo zvieratami, lebo v tedy sa mu stávajú nešťastné náhody, takže sa dá povedať, že s nimi príliš nevychádza. Ak sa vám raz Eddie otvorí a bude vám veriť, tak verte tomu, že sa ho už tak ľahko nezbavíte. Je možné aj to, že sa mu zapáčite od prvého pohľadu ale to sa majte na pozore, lebo si z ľudí vie robiť aj nepekné žarty alebo vie aj pekne podripovať, no toto sa uňho neprejavuje často. Predsa len zaujímavých ľudí je pomerne málo. Eddieho vzťah zo svojou rodinou sa nezdá príliš dobrý. Eddie tvrdí, že to je typ človeka, ktorý rád prenasleduje ľudí, ktorý sú v problémoch, lebo ich z nich rád dostáva. Rovnako, ako u väčšiny chalanou sa cíti trápne, lebo nieje veľmi dobrý v tom, ak má vyjadriť svoje pocity, preto ak k tomu má prísť, tak odtáča od témy zvrátenými komentármi a dotazmi. Jediný čas, kedy sa vyjadroval jasne bolo len pri niekoľkých príležitostí, keď priznal jednému dievčaťu, že ju miluje alebo to vyjadruje prostredníctvom činností, ktoré tá osoba označila, ako odvážne sexuálne obťažovanie.

Eddie Lacy [Majster] 2pq9j4y

Obľúbené :
Eddie si nevie predstaviť život bez hudby. Každý deň si pustí nejakú dobrú pesničku alebo si sám zahraje, ak môže. Popravde nemá špecifický štýl hudby, ktorý počúva, proste všetko, čo sa mu páči si pustí. A je jedno, či to je nejaká diskotéková alebo metalová hudba.  Vo svojom voľnom čase veľmi rád trénuje alebo ak môže, tak bojuje. Na všetky fyzické aktivity je už od malička talentovaný, takže by bolo veľmi zlé, ak by ho to nebavilo. Ak sú v jeho blízkosti dievčatá o ktoré javí aspoň trochu záujem, tak sa k nim vždy veľmi rád prihovorí. Taktiež si veľmi rád robí z ľudí srandu, sem tam ho baví aj mučenie no nieje nad to si niekedy poriadne zavtipkovať. Ak sa nachádza doma a náhodou sa vám ho pošťastí vidieť v kuchyni, tak máte veľké šťastie, lebo vám predvedie niečo, zo svojho umenia, predsa len rád varí aj keď to skrýva. Eddie má pomerne mlsný jazýček, takže má rád takmer všetko sladké.  Najradšej ale má, ak nemusí vôbec nič robiť a môže si ľahnúť niekde v prírode, kde len zavrie oči a nemusí nič iné riešiť.

Neobľúbené :
Eddie nemá rád, ak mu niekto hovorí, čo má alebo nemá robiť, predsa len myslí, že to je jeho život a vie, ako s ním narábať. Taktiež nemá rád deti, keďže sú príliš hlučné, nevychované a k tomu bývajú aj príliš drzé. Taktiež nemá rád, ak sú v jeho blízkosti zvieratá. Aj keď to nieje ale úplne tak, lebo on zvieratá rád má, len mu vždy niečo vyvedú a potom je buď poškriabaný, poslintaný alebo má niečo zničené. Nenávidí, ak niekto ubližuje nežnému pohlaviu, preto vždy ak to vidí, nejaké dievča v problémoch vždy jej ochotne pomôže aj za cenu toho, že z toho bude mať zle on sám. Nemá rád príliš otravných a hlavne namyslených ľudí, lebo taký nevedia, kde je ich miesto. Eddie nemá rád príliš solené jedlá a taktiež je výhradne proti jedeniu bravčového mäsa. Taktiež nemá rád špenát a niektoré zeleninové jedlá, predsa len preferuje poriadny flákot mäsa.  

Eddie Lacy [Majster] 2pq9j4y

Životní príbeh:

Detstvo - "Zázračné dieťa" :
Narodil som sa narodil 27.4, ako nemanželské dieťa Minako Hirone, Francúzsko-japonskej dámy a bohatého muža menom Léandre Lacy, ktorý je zakladateľom slávnej firmy, ktorá vyvíja a taktiež aj vyrába techniku modernej doby. Minako už bola v tej dobe ženatá, no zamilovala sa do tohto muža, teda môjho otca. Minako v tej dobe, keď bola s Léandrem ochorela a zistila, že je tehotná. Preto bola prevezená z japonska do Francúzskej nemocnice, kde zomrela pri pôrode. Môj otec sa ma našťastie ujal aj keď s jeho majetkom to vôbec nemusel robiť a mohol ma pichnúť bez problémov do nejakého sirotinca a mohol si naďalej užívať života.  Popravde aj tak to jeho detstvo nebolo najlepšie. Popravde do mojich 4 rokov som si popravde ani nemohol sťažovať, lebo som mal takmer všetko, čo som chcel, lenže otcova prítomnosť mi pomerne chýbala. Predsa len som žil v jeho obrovskom dome zo služobníctvom a plno domácich učiteľov. Otca som stretával hlavne v sobotu alebo nedeľu, keď nemal rokovanie a nemusel byť v práci ale veľa krát sa stalo, že bol dlho preč na nejakých služobných cestách. Preto môžem povedať, že ma vychovávali ľudia, ktorých najal. Ako syn, bohatého podnikateľa som musel už za mlada robiť dobré meno, jeho menu, preto som sa učiť všetko možné, čo sa len dalo. Možno som mal ešte len 4 roky ale miesto hračiek som v ruke už držal husle. Miesto toho, aby som sa vonku hral s kamarátmi som doma hral s akýmsi starým deduškom šachy, čo nebolo vôbec tak zábavné, ako mi zo začiatku tvrdili. Takýchto príkladov by som vám mohol vymenovať ešte veľa ale to by sme tu boli ešte pomerne dlho. Aj keď som to mal v tomto smere iné, ako ostatné deti skoro nikdy som si nesťažoval. Prečo? Všetci hovorili, že už v tomto veku som nad mieru inteligentný a talentovaný vo všetkých smeroch. Tieto slová som ale nepočul od svojho otca ale len od lektorov, učiteľov a učiteliek, ktoré ma mali na starosť. V tomto dome, kde som žil sa často konali propagačné oslavy, báli a iné oslavy na ktorých boli slávny a bohatý ľudia z všetkých kútov sveta. Vždy, keď sa niečo také konalo, som musel predviesť niečo s toho, čo som vedel. Pár krát som im tam zahral na husle, piane alebo som tam raz dokonca musel spievať.  Jeden krát sa stalo, že mi tam otec usporiadal menší šou  so synom celosvetovo známeho  trénera Kung-Fu. Netýkalo sa to  boja, skôr to bolo predvádzanie sa. Syn toho trénera bol asi o dva roky starší, ako ja a predvádzal im tam rôzne techniky no najviac vynikal v hadovi a tigrovi. Keď som došiel na radu ja, nemal som taký úspech, predsa len som Taekwondo trénoval len krátku dobu. Ukázal som tam nejaké tie základy, uklonil som sa a odišiel som. Dalo by sa povedať, že ma otec používal hlavne na to, aby sa mohol vychváliť, akého úžasného má syna ale pri tom to bolo len na oko, lebo mne to nikdy nedokazoval, ako si ma cení alebo je rád, že som taký talentovaný. Vo svojom voľnom čase som sa potuloval po pozemku, ktorý som skúmal. Mal som preskúmaný každučký milimeter, ktorý sa tam nachádzal, preliezol som všetky stromy, kríky a dokonca aj strechu, za čo som dostal už neskutočne krát vy-nadané, lebo je to podľa nich "nebezpečné." Je pravda, že som veľa krát s tých stromov spadol a dokonca som si už aj pár krát niečo zlomil ale na tej streche som si vážne dával pozor, predsa len som si uvedomoval, že tak mohol veľmi ľahko zomrieť. Čas plynul a ja som rástol, ako z vody. Žil som tu pomerne dlho a môj život sa začínal stávať nudným klišé, lebo jediné, čo som robil, že som sa buď niečo učil alebo už keď som mal aspoň trocha toho času, aby som niekam šiel, tak ma môj otec bral na rôzne cesty, lebo som už nebol malý a robil som mu tam "maskota" s ktorým sa mohol chváliť svojím pracovným partnerom, či iným ľudom, ktorých stretával.
Eddie Lacy [Majster] 2pq9j4y
Dospievanie : "Prekvapivý objav nudného života"
Ako roky ubiehali ja som začal dospievať. Môj vzhľad sa menil pomerne výrazne až do tých 14 rokov. Od tej doby som už v tvári vyzeral pomerne rovnako, len som potom časom rástol maximálne do výšky. K mojim "ne"núteným koníčkom sa pridalo veľa ďalších vecí, ako: hrá-vanie futbalu, hokeja, basketbalu a mnoho ďalších športov. Žiaden z nich som neplánoval hrať profesionálne, len otec chcel, aby som dokázal prosperovať vo všetkom, čo sa dá a ja som to aj činil. Pomerne veľká zmena bola v tom, že som prestal chodievať na tie jeho stretnutia, lebo som sa tam aj tak po väčšinu času nudil a nemal som tam čo robiť. Už som si uvedomoval, že ma asi otec neberie úplne, ako svojho syna a to od doby, čo si našiel novú priateľku, takže som s ním netrávil už žiaden čas. Začal som častejšie opúšťať  domov, aby som mohol preskúmať okolitý svet. Ak by som niekomu rozprával o tom, ako som sám vyšiel poriadne z domu v mojich 14 asi by ma poriadne vysmial. Náš dom bol asi tak hodinu od mestskej oblasti, takže mi vždy chvíľu trvalo, než som sa tam dostal. Snažil som si  tam nájsť nejakých normálnych kamarátov ale ak som sa s niekým z mojich rovesníkov pustil do reči, zvyčajne ma vždy odsúdili, lebo môj prejav bol na  moje roky príliš zrelý, takže som neuspel a bol som skôr vysmiaty alebo vyhnaný, že som čudný. Lenže ja som sa nevzdával a preto som prišiel na spôsobom, ako toto obísť. Všimol som si, ako sa na jednom ihrisku hral futbal a chýbal im tam jeden hráč a preto prehrávali, tak som sa ich opýtal, či sa k nim nemôžem pridať. Bolo to jediné, čo som sa ich opýtal a našťastie ma k nim pustili a ja som si mohol s chuti zahrať s novými ľuďmi.  Tí chalani zo mňa boli unesený, lebo som tam predvádzal nádhernú prácu s loptou a zasadil som do nepriateľskej brány, krásne góly. Na konci zápasu ma zrazu všetci popadli a vyhodili ma do výšky, proste oslavovali to, že som im to vyhral. Hneď na to ma niekam ešte odviedli na svojich rukách a ja som si to užíval aj keď som to na sebe poznať nedal. Došli sme do Pizzerie, kde mi kúpili pizzu a začali sa ma tam vypytovať na rôzne veci, ako kde som sa to naučil, odkiaľ som a podobne. Mne sa toto popravde ale nepáčilo, preto som sa im ospravedlnil, že musím ísť a proste som v tedy zdrhol domov ale s dobrým pocitom. Časom som takto chodieval na mestské ihriská zahrať si s ostatnými deťmi. Nevedel som ako, no po nejakej dobe sa šírili zvesti o talentovanom chalanovi, ktorý chodí hrávať na všetky ihriská v meste. Nie žeby sa mi nepáčila popularita ale radšej som s tým prestal a už som s nimi nechodieval hrávať. Musel som si nájsť, nejakú novú zábavku. Ak by som bol len doma asi by som sa zbláznil, predsa len som musel robiť všetko, čo po mne chceli tí učitelia. Aj tak som vždy nemal voľného času od 8 rána minimálne do 4 alebo 5 poobede. Učil som sa tam takmer všetko, čo sa učilo na gymnáziách ale mal som k tomu ešte zopár predmetov naviac. O víkendoch som sa neučil ale mal som rôzne tréningy, na ktoré som nestíhal chodiť cez týždeň. Jeden piatkový večer,som nevedel, čo budem, lebo som mal všetko hotové. Preto som sa vybral na prechádzku a zobral som si aj husle. Po ceste som ani tak nehral, chcel som si proste len trocha zacvičiť, lebo mi to nakázali. Keď som bol na námestí v meste pomaly sa začínalo stmievať. Kto vie, prečo ma napadlo začať hrať práve tam. Postavil som sa do stredu námestia k fontáne a začal som hrať. Než som začal hrať, takmer každý človek si tam kráčal svojou vlastnou cestou týmto uponáhľaným životom. No moja hudba ich privábila ku mne a z menšieho davu, čo sa tam tvoril bol ešte väčší. Ich výrazy a potlesk pri prestávke ma napĺňal a to mi dovolilo hrať ďalej. Očkom som sledoval ľudí, pri tom, ako som hral a videl som, ako si tam jeden pár niečo šepká pri tom, ako ma pozorovali. Keby som tak mohol počuť, o čom tak hovoria. Pomyslel som si zvedavo, lebo som chcel vedieť, či to bolo o tom mojom hraní. Nevedel som, čo sa v ten okamih stalo ale zrazu som počul ich slová. Myslel som si, že si to namýšľal, preto som tomu nevenoval pozornosť a po tom, čo som dohral som sa rýchlo uklonil a po potlesku som sa radšej vytratil. Ten moment bol vlastne môj prvý stret s mojou schopnosťou o ktorej som ani nevedel, že mám. Stalo sa vlastne to, že som dokázal nechcene potlačiť hlasy alebo skôr tok vibrácií z okolia a pustil som k sebe len tie, ktoré som chcel počuť ale v tedy som si to uvedomiť nemohol. Začal som na to námestie chodiť hrať častejšie a dokonca sa už aj našli pravidelný poslucháči. Nehral som tam vždy len na husle ale zobral som tam pár krát aj gitaru. Raz po tomto mojom "vystúpení" za mnou prišiel človek a poprosil ma, aby som mu prišiel zahrať do jeho reštaurácie. Nič s toho, čo som robil nebolo doma známe, lebo som to robil tajne. Otec bol človek, ktorý bral chudobnejších, ako "nižšiu" vrstvu, teda odpad, takže by mi to nedovolil a chcel by, aby som sa stýkal s rovnocennými. Nastal deň môjho hrania v reštaurácii a ja som na to dôkladne pripravil. Nahodil som oblek, nechal som si upraviť vlasy a doma som povedal, že idem na rande, takže som mal dokonalé krytie. Hudobné nástroje som už mal pripravené na mieste, preto som nič brať nemusel. Po ceste sa mi náhodou do ruky dostal leták od tej reštaurácii, kde sa písalo o talentovanom hudobníkovi, ktorý hrával pre potešenie ľudí na námestí a teraz, že zavíta do reštaurácie Brasserie Anjou. Zadom som sa dostal na to miesto a porozprával som sa tam s vedúcim, ktorý mi povedal, že o 8 môžem začať hrať. Preto som si ešte na takých 20 minút mohol prekontrolovať, či je všetko v poriadku. Nemohol som tušiť, že niekto vytáral môjmu otcovi, čo robím a že sedí v tej reštaurácii. Niekto, že ma totiž videl hrať na námestí a vytáral mu to. Ak by som to vedel, tak by som to neprišiel. Do dnes som nepochopil, prečo tam prišiel, predsa len sa o mňa nikdy príliš nezaujímal. Prešlo tých spomínaných 20 minút a ja som vystúpil na malé pódium, ktoré tam mali. Chytil som do ruky husle a začal som hrať. Svetlá sa v ten okamih stlmili a ľudia utíchli. K stolom som nemal dobrý výhľad, preto som nevidel, kto tam sedí. Z hora padali, akési okvetné lístky, ktoré si pripravil majiteľ. Obecenstvo si vychutnávalo jedlo a pri tom ma počúvali zo zatajeným dychom. Z môjho hrania ma ale zrazu vyrušil, akýsi muž, ktorý ma zatiahol za ruku a násilne ma odvliekol z pódia, v tedy len zaškrípal falošným tónom môj nástroj a nastalo akési zvláštne ticho. Bol to môj otec. Začal tam nahlas kričať. Aj keď nás nemohli vidieť, určite to mohli počuť všetci. Neodvrával som mu len som to počúval s pohľadom napichnutým do zeme, lenže vo mne sa začínala variť krv. Vyhrešil ma a vytkol mi snáď všetko, čo mi v živote poskytol a dokonca povedal, že miesto toho, aby som chodil s ním a predviedol sa pred jeho kolegami, teda "Vyššou vrstvou" sa tu hrám na nejakého pouličného šaša. Podľa jeho slov ma mal radšej dať do sirotinca, že som bol aj tak nechcený. Nikdy predtým, som ho takého nevidel a dokonca som ani nečakal, že mi niečo také povie. Pravdou bolo, že sme spolu netrávili čas ale nemali sme až tak zlé vzťahy, teda nemali sme žiaden. Keď ale zaznela tá jeho posledná veta môj pohár trpezlivosti pretiekol a ja som naňho s plných pľúc vykríkol. "Ticho!!" Tento môj výkrik bol tak ohlušujúci, že otec predo mnou padol na zadok a budova v ktorej sme boli sa od základov otriasla, div nevyleteli okná. "Nikdy som sa o nič s toho neprosil!" To boli moje posledné slová a ja som sa rozbehol do neznáma. V tú noc som sa domov nevrátil a prespal som vonku na ulici. Nechcelo sa mi tam ísť, iba by som ho musel zasa počúvať. Keď som sa k tomu spätne vrátil ani som nechápal, ako som mohol tak hlasno zakričať. Už ale nebolo síl na to, aby som nad tým rozmýšľal, preto som sa uchýlil k spánku na jednej z krytých autobusových zastávok. Možno ma otec hľadal, možno nie ale netrápilo ma to. Na druhý deň som čakal, že ma zobudí rušný hluk mesta alebo oslepujúce lúče slnka. Nestalo sa tak. Zobudil ma vo včasných ranných hodinách, keď ledva vyliezalo slnko, akýsi muž v obleku. "Videl som, čo si predviedol v tej reštaurácii." Prehovoril na mňa ten človek, keď som už vyzeral, že som mal rozlepené oči. Ja som mu ale na to nepovedal nič, lebo som nechápal, na čo naráža. "Si výnimočný a takých, ako ty potrebujeme na našej škole." Kto by povedal, že v tej istej reštaurácii bude človek, ktorý dokáže spoznať "výnimočné" schopnosti, ktoré má len minimum ľudí. Do ruky mi v tedy podal obálku v ktorej boli všetky potrebné informácie. "Keď sa rozhodneš kladne, vieš, kde ma nájdeš." Týmto sa náš rozhovor skončil a ja som dostal ponuku, ktorá sa neodmieta. Prišla ešte v takej chvíli, keď som doma rozhodne v tej chvíli nechcel byť, preto som sa nemusel dlho rozhodovať. Ešte v ten deň som sa vybral domov aj keď som to v pláne nemal a vyžiadal som si, aby otec prišiel hneď domov, že sním potrebujem nutne rozprávať. Lenže neprišiel. Preto som mu zavolal a telefonicky som mu povedal, čo sa chystám urobiť a že chcem odísť. Počul som od neho plno nepekných slov ale povedal mi jednu hlavú vetu, že ak sa tam chcem vybrať, že len nech to skúsim ale vydedí ma a už ma nebude chcieť nikdy vidieť, proste už nebudem jeho synom. Na druhý deň bola izba úplne prázdna. Všetky police, skrine a ostatné veci, v ktorých som niečo mal boli vypratané a ja som bol na ceste za svojím vlastným životom.

Eddie Lacy [Majster] 2pq9j4y

Nový začiatok - život nieje  férový :
Uplynuli asi dva týždne od doby, ako som odišiel zo svojho rodného domu. Bol som na internáte v novej škole, ktorá sa špecializovala na rozvíjanie našich "výnimočných" schopností. Mal som veľké šťastie v tom, že jeden z súkromných učiteľov, ktorých som mal sa u mňa na škole prihovoril a povedal, že mi pobyt bude platiť. Keď som s ním hovoril ja povedal, aby som sa snažil, predsa len, ak ste veľmi dobrý škola si vás snaží udržať a podporí vás. Predsa len v dnešnej dobe nieje nič zadarmo a ja som bol zvyknutý žiť v blahobyte. Trvalo to, než som si na to zvykol ale popravde začínal som sa tu cítiť lepšie, než doma. V žiadnej škole som predtým nebol, preto som nevedel, čo mám čakať ale nebolo to nič náročné. Učili sme sa toho pomerne veľa ale zamerané to tam bolo hlavne na tréning a to fyzický, či psychický, predsa len ten môj tréning mojej schopnosti bol skôr toho psychického charakteru, teda aspoň ja som si to s počiatku myslel. Aj keď tam o mne v tedy skoro nikto poriadne nevedel, vďaka tomu, že som aj tu vynikal svojím talentom začalo sa tam o mne rozprávať. K tomu ani dievčatám som nebol ľahostajný a začali mi chodiť milostné listy a sem tam nejaké darčeky. Toto som popravde nečakal už vôbec, predsa len sa mi to ešte nestalo. Dokonca sa mi za tú dobu pár dievčat vyznalo ale ja som aj tak nakoniec každú odmietol. Nesnažil som sa byť nejako "Chrumkavý" ale proste som nenašiel takú, ktorá by sa páčila mne, teda do nedávneho stretu. Raz mi ráno nezvonil môj budík, lebo som si ho večer nestihol nastaviť a preto som musel ponáhľať, aby som neprišiel neskoro. Neskoro som samozrejme prišiel a v tej dobe predvádzala svoju schopnosť jedno dievča, ktoré nedávno nastúpilo. Chcel som sa ísť ospravedlniť, keď tu v tom z ničoho nič toto dievča začalo padať, preto som ju okamžite inštinktívne chytil. Vyzeralo to tak, že odpadla, preto ma s ňou poslali na ošetrovňu. Vďaka tomuto som sa vyhol trestu za neskorý príchod, takže mi to vyhovovalo a aspoň som mohol pomôcť dievčaťu v núdzi. Odniesol som ju tam a položil priamo na posteľ. Tam ju sestrička skontrolovala a vyzeralo to tak, že bola len dehydrovaná. Ona si musela niekam odskočiť, tak ma poprosila, aby som tam u nej pre istotu počkal. Medzi tým, ako som čakal sa ona zobudila a akosi sme sa začali rozprávať. Zistil som, že to je pomerne zaujímavé a milé dievča. Nakoniec sa ale sestrička vrátila a poslala ma naspäť, aby som sa mohol učiť a pokračoval som v tréningu. Možno o tom ešte to dievča nič nevedelo ale nebude asi príliš rada, že ma poznala, lebo mne sa zapáčila a to značí to, že sa ma len tak nezbaví.
Chcel som sa o nej dozvedieť, čo najviac, lebo mi prišla zaujímavá, takže som sa musel vžiť do svojej role stalkera.  Keď som okolo nej prechádzal, zvyčajne som spomalil svoj krok, aby som začul o čom sa tak rozpráva. Sem tam som vyspovedal jej kamarátky, aby mi o nej niečo povedali. Zvláštne bolo, že ani raz na ňu nepovedali nič zlé, teda až na jej prehnanú pracovitosť na to, že už pár krát aj doplatila.
Raz som ju tak stretol vonku na autobusovej zastávke, preto som sa k nej potajme priblížil a fúkol som jej na krk. Keby ste tam boli a videli tú jej reakciu, ako sa na mňa otočila a potom vynadala, asi by ste sa popučili od smiechu, čo sa stalo aj mne a za to mi dala zabrať o to viac. Pustil som sa s ňou zasa do reči a zistil som, že si hľadá brigádu, preto som jej doporučil tú kaviareň, kde som pracoval aj ja. Vykašlali sme sa teda na ten bus a vybrali sme sa priamo za mojím šéfóm, ktorý s jej zamestnaním súhlasil. Od kedy tam začala pracovať ona, akosi som tam začal chodiť častejšie, než bolo zdravé ale len v tedy, keď mala ona zmenu. Keď som mal zvyčajne zmenu ja ona tam nebola. Dokonca aj v práci sa mi ale stalo niečo podobné, ako v škole. Ostatným dievčatám som sa páčil ale tej, ktorej som sa chcel páčiť ja tak tá nejaké sympatie neprejavovala. Keďže ja som bol v tom čase trdlo a  nevedel som, ako jej ukázať, že sa mi páči tak som robil rôzne somariny. Raz, keď išla vyhadzovať odpadky a skrčila sa tam som jej proste nadvihol sukňu a ešte som si neodpustil poznámku o tom, aké má krásne biele nohavičky. Začala mi tam celá červená nadávať do úchylákov. Popravde som tým úchylakom nebol ale tie jej reakcie boli na nezaplatenie, preto som si ju začal takýmto štýlom doberať. Takýchto situácií od tej doby nastalo veľa a ak by som mohol tak aj dnes by som to robil, lebo ma to neomrzelo. Bol som v tej dobe žiakom stredného stupňa a nemusel som sa ani snažiť a darilo sa mi len ona nie a nie povoliť. Možno bola pravda, že kvôli tomu, ako som sa správal a sledoval ju, skôr by ma rada nemala mať ale nikdy som to nerobil z nejakého zlého úmyslu. Tieto veci ale mohli vynahradiť všetky tie situácie pri ktorých som ju zachránil. Často krát sa vrhala do nebezpečných situácií a keďže som jej bol na blízku, dokázal som jej pomôcť. Raz ju prepadli 3ja chalani, druhý raz padala zo schodou a ďalší krát proste len potrebovala pomôcť doma s akýsi-mi opravami. Ubehol asi rok a táto situácia sa príliš nezmenila. Ja som bol do nej až po uši zamilovaný a ona ma brala, ako úchylného stalkera. Veľa krát si z nás už uťahovali, že sme, ako pár, lebo sme stále spolu a možno to jej hodilo brúka do hlavy, lebo keď som sa s ňou stretol, častejšie sa červenala a pozerala na mňa inak. Jedného dňa prišla do reštaurácie známa hviezda, ktorú som mal obsluhovať. Horšie bolo, že tam mala mať autogramiádu asi 3 dni, preto po 2 dňoch jej obskakovania som si zobral voľno. Na 3 deň som tam prišiel a pracovala tam moja milovaná. Za mnou ale prišla tá "hviezdička" a chcela, aby som s ňou šiel k stolu, lebo si so mnou chce po-kecať a podobné hlúposti, lenže ja som ju odmietol. Potreboval som stôl pre seba, aby som mohol sledovať a robiť nervy mojej milovanej. Už som toho mal ale pomerne dosť, preto som ju ešte v ten deň pozval do lázní, kde som sa jej plánoval vyznať. Aj tak ona ale určite musela vedieť, čo k nej cítim. Za tú dobu by si toho nevšimol len slepí. Aj keď spočiatku toto moje pozvanie nechcela prijať, lebo to bolo na nový rok a ona mala byť doma ale nakoniec na to pristúpila. O 2 týždne prišiel čas tej dlho očakávanej schôdzky. Poriadne som sa na to pripravil, hodil som sa do gala a vyrazil som pre ňu. Išli sme tam hneď od rána, lebo tam bol nachystaný program. Keď sme tam prišli najprv sme sa šli najesť a ja som sa ju snažil zabaviť svojimi historkami a dokonca ani v tedy som si neodpustil nejakú tú pripomienku. Potom sme šli na menšiu prechádzku a po tom nasledoval výlet do lázní. Ona ale nechcela ísť do spoločných, preto sme v tu dobu spolu neboli vôbec. Keď sme odtiaľ vyšli neďaleko bol usporiadaný turnaj dvojích vo volejbale a keďže sme boli obaja dobrý v športe prihlásili sme sa. Výhrou mala byť najlepšia izba, ktorá tu bola v ponuke a k tomu, ako bonus výhľad na ohňostroj. Boj to bol naozaj záporný ale podarilo sa nám vyhrať a schyľovalo sa k večeru, tak sme sa pobrali do tej izby, ktorú sme si vyhrali. Ona si šla sadnúť k oknu, vyčkávajúc ohňostroj. Ja som to už ale nemohol vydržať, lebo ma proste ničila. Nevedel som, ako na tom som a pri tom sa ku mne začala správať prítulnejšie. Srdce som cítil až niekde v krku no aj tak som k nej pomaly prikráčal. Postavil som sa pred ňu, jemne som ju chytil za boky a pozrel som jej do očí. V ten okamih som sa jej vyznal a opýtal som sa jej, čo cíti ona. Pozrela na mňa tým jejim nevinným ale roztomilým pohľadom a povedala, že ma nenávidí. Pri tom sa červenala a div sa svetu dokonca aj ja sám som sa červenal. Vedel som, že to nemyslí tak, ako to povedala. Naše pohľady boli stále prepojené, preto som sa k nej naklonil a nežne ju pobozkal. Bol som šťastný, konečne som ju mal len pre seba. Ďalej radšej už ale nebudem popisovať, čo sa v ten večer stalo. To zaujímavé sa udialo až na ďalší deň. Neobjavila sa v škole. Nechápal som, čo sa deje, preto som sa jej snažil zavolať ale mala vypnutý mobil. Hneď prvé, čo ma napadlo bolo to, že ľutovala toho, čo sa stalo. More pochybností sa ma snažilo zlomiť ale nechal som to tak a venoval som sa tomu dni škole. Prešlo asi ďalších 10 dní a po nej ani vidu ani slychu. Zamieril som preto k nej domov, kde mi otvorila jej mama a zo smutným pohľadom ma pozvala dnu. Už som vedel, že je niečo zle, preto, keď som sa u nich usadil dozvedel som sa naozaj naozaj zlú správu. Nachádzala sa v nemocnici v ktorej ležala kvôli nevyliečiteľnej chorobe. Jej telo zožieralo niečo, čo sa nedalo zastaviť a ja sa to dozviem až teraz! Z môjho raja sa v jednom okamihu stala nočná mora. Myslel som si, že už všetko pôjde len k lepšiemu, no toto ma z omylu vyviedlo. Na druhý deň som sa za ňou šiel pozrieť vo večerných hodinách. Vošiel som do izby, kde ležala a nevyzerala vôbec dobre. Ja som si k nej prisadol a celý večer som s ňou rozprával. Väčšinu času sa mi snažila ospravedlniť ale ja som sa ju snažil rozveseliť, predsa len som ju nechcel vidieť smutnú. Už bolo neskoro a ja som musel odísť. Aj tak som jej ešte raz musel povedať, že ju milujem. Potom som jej poprial dobrú noc a šiel som domov. Na druhý deň mi povedali, že sa nezobudila. Nevedel som, či som niekomu niečo spravil, ale toto som vážne nechcel prijať. V ten deň za mnou ešte prišla jej mama a dala mi list od nej. Nedokázal som prečítať ani prvý riadok toho, čo napísala, lebo slzy mi bránili vo výhľade. Nebudem vám tu prerozprávať celý obsah toho, čo písala no snažila sa ma pomocou neho presvedčiť, aby som na ňu zabudol a nech nesmútim, že aj tak si nájdem inú, že povolenie od nej mám. To som ale počuť aj tak nechcel, proste som ju chcel vedľa seba ale osud to chcel asi inak.

Eddie Lacy [Majster] 2pq9j4y

Život šiel ďalej - Súčasnosť :
Od kedy mi zomrela moja prvá láska ubehli tri roky. Trvalo mi to naozaj dlhú dobu, než som sa s tým dokázal vyrovnať. Pomohla mi k tomu hlavne škola na ktorú som sa plne zameral. V tej dobe som proste potreboval robiť niečo, vďaka čomu by som zabudol na to, čo sa stalo a nemusel by som pri tom myslieť. Preto som každý deň tvrdo trénoval a snažil sa zlepšovať. Trénoval som naozaj tvrdo, ako sa len dalo, aby som nemal síl na myslenie. Vďaka tomuto prístupu, ktorý som teraz mal som sa stal po nejakej dobe jedným z najlepších študentov na škole. Moje pokroky boli na tak dobrej ceste, že som dokonca pokročil z školáckej hodnosti ale stal som sa niečím viac. Moje povinnosti už neboli len tréning ale prišli na radu misie a vyučovanie ostatných. Zvláštne na tom bolo, že som od nich nebol ani príliš starší, však niektorý boli možno v mojom veku, mysleli by ste si, že s nimi bude ťažké vychádzať ale bolo to inak. Všetci hovorili, že rešpekt si bude ťažké vydobyť ale moja povesť ma predčila a preto som problém nemal. Brali ma, ako vzor a aj som sa tak správal. Pomáhal som im vo všetko, čo sa dalo sa snažil som im ukázať všetko, čo viem. Samozrejme som mal nad sebou ešte človeka, ktorý nado mnou mal dozor, inak by to ani nešlo. Brigádu, ktorú som predtým mal, tak s tou som skončil a našiel som si inú na pumpe. Službu som mával len večer, preto som mal problém s odpočinkom, no bol som na seba tvrdý ale moje telo to zvládalo. Už som bol skúsený v boji a užívaní svojich schopností, preto som mal pred sebou už asi predposlednú skúšku, ktorá vás zaviedie až do súčastnosti. Bola to skúška na moje ďalšie povýšenie. Kto by povedal, že skúška bude tak fyzicky a psychicky náročná, že som si myslel, že sa v ten deň po nej zrútim. Najlepšie na tom bolo, že mi verdikt nepovedali hneď. Našťastie tentoraz už bol život ku mne trochu viac fér a mne sa podarilo sa dobojovať až na post majstra. Jeden múdri človek povedal, že ľudia bez talentu nemajú šancu dohnať tých s talentom. Jediná cesta, ako by sa to dalo bolo silné odhodlanie a naozaj tvrdý tréning. A zoberte si, že niekto má talent a tak veľmi sa snaží a drie, ako sa len dá, aby bol ešte lepší než je a to bol môj prípad. V živote mi teraz začína nová kapitola. Mala by mi otvoriť nové možnosti ale nemyslite si, že toto je koniec môjho snaženia. Mojím cieľom je sa stať tým najlepším a najsilnejším mužom na celom svete. Preto mám na pláne si zlepšiť svoje schopnosti až na maximálnu hranicu, ako to len pôjde. Preto časom určite precestujem svet a vyzvem každého jedného bojovníka na ostatných školách, aby som im ukázal, že kto tu bude najlepší. Pokiaľ na svete bude súper, ktorý bude silnejší, ako ja tak nech čaká na mňa, lebo sa pred ním onedlho objavím a to v ešte väčšej sile, ako doteraz.

Eddie Lacy [Majster] 2pq9j4y

Mazlíček:
Eddie žiadneho mazlíčka nevlastní.

Veci:
Eddie u seba má zvyčajne svoju peňaženku, v ktorej má doklady peniaze a nejaké drobnosti, ktoré sa mu tam dajú.

Vzhľad :
Eddie je vysoký (186 cm) mladý muž s jasne zelenými očami a má špicaté medovo Blonďaté vlasy, ktoré má po krk. Je veľmi atletický a má štíhlu ale pomerne svalnatú postavu. Zvyčajne ho môžete vidieť v školskej uniforme, ktorú si akosi zvykol nosiť. Nemá rád spoločenské oblečenie, ako sako. Najradšej má pevnú obuv, teda tenisky. Ten, kto poznal jeho rodičov hovorí, že sa viac podobá na svojho otca, ako na mamu.

Eddie Lacy [Majster] 2pq9j4y

SCHOPNOSTI

Zameranie :
Ninjutsu

Schopnosti :
Vďaka tomu, že som sa už od mala venoval všetkému možné tak som po fyzickej stránke veľmi zdatný. Boj z blízka nepreferujem, lebo som sa zameral skôr na boj z diaľky ale ak by som mal bojovať s niekým len za pomocou svojho tela môj súper by to ľahké aj tak nemal. Predsa len som naozaj rýchli a mám taktiež znalosti bojového umenia. Mojou najväčšou výhodou v boji s blízka je to, že mám naozaj poriadnu výdrž, čo niekedy vie naozaj naštvať. Pri boji sa vždy najprv snažím odhaliť nepriateľovu schopnosť aby som potom mohol analyzovať jeho slabiny a vďaka tomu ho poraziť. Mojou najsilnejšou stránkou je boj za využívania svojej unikátnej schopnosti a to sú vibrácie.

Klan:
- - - - - - - - - - -

Vrodená schopnosť :
Ako už bolo spomínané, jeho vrodená schopnosť je využívanie a ovládanie "vibrácií." Užívateľ, ktorý má túto schopnosť dokáže generovať masívne vibrácie ale taktiež dokáže manipulovať už tými, ktoré sú v okolí. Vďaka tomu, že ovláda silu, tok, hustotu vibrácií môže manipulovať zo silou zvuku v takom rozmedzí, že ho môže ľubovoľne zvýšiť alebo stíšiť, ako len chce. Taktiež vďaka tejto schopnosti dokáže rozkmitať alebo rozvibrovať predmety, podľa toho, ako potrebuje. Vďaka tomuto sa zvyčajne tieto predmety kvôli tomuto náporu zničia. Ak je napríklad táto schopnosť použitá na samotnú zem môže spôsobiť otrasy zeme, teda zemetrasenie v určitom rozsahu. Predsa len, ak sú použité vibrácie na zemské dosky, tak sa kvôli tomu pohybujú. Toto je len zopár príkladov toho, ako sa dá táto schopnosť použiť. Predsa len, všetko spojené s vibráciami má táto schopnosť pod palcom.

Vybavenie :
U seba nosí maximálne malú brašňu v ktorej je ukryté takmer všetko, čo v normálnej lekárničke len to je vlastne taká zmenšenia.

Body:
NINJUTSU- 8 │RÝCHLOSŤ – 5│ SILA – 2│ VÝDRŽ- 9 │CHI – 5 │ INTELIGENCIA - 6
Návrat nahoru Goto down
Kylian Tanguy
Legendární mistr*A
Kylian Tanguy


Poèet pøíspìvkù : 48
Join date : 02. 08. 14

Eddie Lacy [Majster] Empty
PříspěvekPředmět: Re: Eddie Lacy [Majster]   Eddie Lacy [Majster] I_icon_minitimeMon Sep 15, 2014 4:23 pm

V životopisu, ani v ničem jiném nevidím problém - oceňuji rozmanitost gifů, ačkoliv mě čas od času během čtení svádí k tomu, abych místo jemu věnoval pozornost jim.

Není tedy jediný důvod, proč bych neměl povolit dalšího člena do našich vysoce introvertních řad...

(Ještě si samozřejmě počkej na vyjádření dvojčat ke schopnosti.)
Návrat nahoru Goto down
Lucy
Admin
Lucy


Poèet pøíspìvkù : 54
Join date : 11. 04. 14

Eddie Lacy [Majster] Empty
PříspěvekPředmět: Re: Eddie Lacy [Majster]   Eddie Lacy [Majster] I_icon_minitimeWed Sep 17, 2014 7:53 pm

Se schopností nijak závažný problém nemáme Smile jen si u technik sepiš nevýhody, především u té základní a pro tebe primární schopnosti prosím Smile. Takže POVOLENO ...ale dokud si nesepíšeš manipulaci do technik, nepoužívej schopnost prozatím ve hře Smile
Návrat nahoru Goto down
Sponsored content





Eddie Lacy [Majster] Empty
PříspěvekPředmět: Re: Eddie Lacy [Majster]   Eddie Lacy [Majster] I_icon_minitime

Návrat nahoru Goto down
 
Eddie Lacy [Majster]
Návrat nahoru 
Strana 1 z 1
 Similar topics
-
» Eddie Lacy
» Eddie Lacy a jeho techniky
» Eddie Lacy (Nedokončené: životopis, schopnosti, body)

Povolení tohoto fóra:Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
 :: Hra :: Murim :: Charaktery :: Francie-
Přejdi na: